epizódka Matúša Šutaja Eštoka s nákupom ruských kamier, maskovaných ako cyperské či poťažmo chorvátske kamery, je z globálneho hľadiska len drobnosťou. Pre Slovensko nepochybne dôležitou, a to z viacerých dôvodov. 

Ukazuje, akých neuveriteľných diletantov dostali posledné voľby do funkcií. Internetový troll je ministrom vnútra, nekvalifikovaný babrák a syn obžalovaného bývalého policajta je šéfom tajnej služby. Nejakým zázrakom sa Ficovej vláde zatiaľ nepodarilo úplne rozložiť Národný bezpečnostný úrad, takže keď ho požiadali o stanovisko ku kamerám, ktoré Šutaj Eštok nakúpil, promptne ich označil za bezpečnostné riziko. 

Samozrejme, nevieme, či zo strany ministra vnútra išlo len o hlúposť a snahu narýchlo niečo kúpiť, aby sme neprišli o európske peniaze, alebo o cielenú snahu umožniť ruským tajným službám sledovanie situácie na Slovensku. Vzhľadom na to, ako babrácky celá akcia prebehla a ešte ako babráckejšie Šutaj Eštok o celej veci opakovane klamal, je pravdepodobnejšia prvá možnosť. Na sofistikovanú akciu, ktorá mala Rusom zabezpečiť „oči a uši“ na Slovensku, by asi použili niekoho ako Kaliňák alebo priamo Fico.

súkromie vs. bezpečnosť

Kauza ruských kamier na Slovensku otvára širšiu otázku – nakoľko je sledovanie pohybu občanov, ich áut a vôbec verejných či dokonca súkromných priestorov a životov občanov v poriadku? Kde je hranica, za ktorú by žiadny demokratický štát nemal zájsť?

V snahe zodpovedať túto otázku je dobré pozrieť sa do krajiny, kde doviedli sledovanie občanov do extrému. Tou krajinou je Čína. Pod zámienkou zabezpečenia bezpečnosti a pokoja na prácu (klasickej to komunistickej výhovorky) čínsky komunistický režim už od svojho vzniku v roku 1949 zaviedol veľmi podrobný a sofistikovaný systém sledovania vlastných občanov.