Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dilemy východných aj západných komunistov po invázii

.gwen Jones .spoločnosť .spoločnosť

V roku 1968 päť krajín Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom napadlo Československo. Surovo tým ukončili Pražskú jar, Dubčekov pokus o reformu socializmu.

Dilemy východných aj západných komunistov po invázii BETTMANN/GETTY IMAGES 11. september 1968 Praha, ČSSR: Alexander Dubček medzi ľuďmi pred budovou ÚV KSČ.

operácia Dunaj bola najväčším vojenským manévrom, aký kedy Varšavská zmluva podnikla. Zároveň bola prvou veľkou zahraničnou intervenciou Sovietskeho zväzu odvtedy, čo jeho tanky v roku 1956 rozdrvili Maďarské povstanie. Dokumenty z archívnej série Blinken OSA Archivum ukazujú, že komunistické strany na Východe aj Západe od roku 1956 do roku 1968 dospeli k viacerým kľúčovým ponaučeniam.

Napríklad zistili, že invázie do iných krajín si vyžadujú silnejšie zámienky a viac aktérov na javisku, ale predovšetkým musia mať lepšie PR. A keďže sa vzťahy medzi Kremľom a západoeurópskymi komunistickými stranami počas studenej vojny postupne zhoršovali, západní súdruhovia museli hľadať nové vysvetlenia svojich nehoráznych politických kľučiek v mene priateľstva a spolupráce.

posledný pokus o socialistickú utópiu v Európe

Dubčekove snahy o „socializmus s ľudskou tvárou“ boli možno posledným pokusom o socialistickú utópiu v Európe, relatívne neskorým, no odvážnym súborom politík, ktoré mali za cieľ odstrániť stalinizmus. Zahŕňali slobodu prejavu a pohybu, zrušenie cenzúry, obmedzenie právomocí tajnej polície, federalizáciu aj riadené ekonomické reformy. Toto všetko sa malo realizovať pod vedením Komunistickej strany Československa (KSČ) a zároveň bol plán udržiavať dobré vzťahy so Sovietskym zväzom. Očakávalo sa, že 9. septembra zakotví 14. zjazd KSČ túto novú verziu socialistickej demokracie do ústavy. Lenže v dôsledku formovania tohto „nového systému politického riadenia spoločnosti“ rýchlo vznikali organizácie občianskej spoločnosti aj ďalšie politické strany, čo znepokojilo vedenie komunistickej strany nielen v Prahe a Bratislave, ale aj vo Varšave, Východnom Berlíne a Moskve.

V tú istú jar poľské bezpečnostné sily potláčali študentské nepokoje, francúzske úrady riešili pouličné boje v Paríži aj celonárodné štrajky, v USA atentát na Martina Luthera Kinga podnietil rozsiahle protesty proti vojne vo Vietname. Medzitým v Moskve Jurij Andropov, šéf KGB, ktorý bol sovietskym veľvyslancom v Maďarsku v rokoch 1954 – 1957, vypracovával s ministrom obrany Andrejom Grečkom súbor „konkrétnych vojenských opatrení“, ktoré sa stali operáciou Dunaj po tom, čo bolo 18. augusta prijaté rozhodnutie o invázii do Československa. Sovieti vedeli, že Američanov zamestnáva katastrofálna vojna vo Vietname, a teda neurobia nič, čo by zasiahlo do sovietskej „zóny vplyvu“ – tá bola realitou, odkedy sovietske tanky ukončili Berlínske povstanie v roku 1953.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite