myšlienka bola a je lákavá. V čase, keď sa veľká časť spoločnosti cíti ekonomicky aj politicky bezmocná, prichádza projekt, ktorý hovorí: Spojme sa, investujme spolu a postavme vlastný systém. Niečo medzi družstevníctvom z 19. storočia a motivačným seminárom o tom, že keď človek naozaj verí, vesmír sa prispôsobí.

Problém je v tom, že manažment celého projektu stojí na ľuďoch, ktorí sa nevedia zhodnúť ani len na tom, že keď dáte na bryndzové halušky klobásku, či sú stále bryndzové, alebo ich to kvalifikuje na názov furmanské, a to je ten najmenší problém celého projektu. 

Pozrime sa teraz na to, čo družstvo sľubuje, ponúka a kto tomu šéfuje. 

Rod sa prezentoval ako komunitný ekonomický model. Ľudia vstupovali do družstva, kupovali si podiely, a tým sa mali stať spolutvorcami nového hospodárstva. Plány boli ambiciózne: investície do rôznych projektov, energetika, výroba, potravinová sebestačnosť, obchodné aktivity.

V ideálnom scenári by družstvo postupne vytvorilo paralelnú ekonomiku – systém, kde kapitál patrí komunite a nie bankám. Pre mnohých to znelo ako návrat k staršej slovanskej predstave spoločného hospodárenia, len aktualizovanej pre 21. storočie a doplnenej prezentáciami na YouTube.