anna Lembke je psychiatrička, ktorá pracuje na Klinike duálnej diagnostiky drogovej závislosti na Stanfordskej univerzite. Pracuje s pacientmi, ktorí bojujú s rôznymi druhmi závislostí, od opioidov a alkoholu až po to, čo nazýva „digitálnymi drogami“. Hovorí, že naše mozgy stále hľadajú stimuláciu a že moderný život ich pretvára. Z každej strany počúvame, že negatívne. Ona tvrdí, že je možné hľadať rovnováhu a skutočnú radosť. Jej kniha Dopamínový národ bola niečím prelomová. Má obrovský dosah nielen v akademickej obci, ale najmä pre milióny z nás, ktorí sa vo svete neustáleho ataku informácií hľadáme. Lembke sa stala výraznou osobnosťou mediálneho sveta na celom svete a mnohí tvrdia, že im svojím pohľadom pomohla pochopiť dovtedy zdanlivo nepochopiteľné. Epizóda s ňou v podcaste The Diary of the CEO Stevena Barletta ma viac ako osem miliónov videní. Anna Lembke hovorí veľmi prirodzene, autenticky, nebráni sa hovoriť o svojich vlastných problémoch so závislosťou na čítaní ľúbostných románov. V podcaste u Stevena hovorí o tom, ako ju dcéra upozornila na to, že je na TikToku viac, ako si myslí ona sama. Keď sa jej Steven opýtal, čo tam tie hodiny pozerala, napriek tomu, že to uvedie tým, že je to trápne, odpovie. Pozerala videá o vytláčaní vyrážok. Trápne? Nie, presne to sa môže stať komukoľvek. Strácame čas niečím, čo nás zaujme, ani sami úplne nevieme čím a prečo. A pozeráme to znovu a znovu. Lembke hovorí o tom, že existuje množstvo skvelých odborných kníh, ale možno je čas, aby v nich odborníci, aj lekári ukázali, že sú ľudské bytosti a hovorili o svojich vlastných príbehoch. Vyzerá to tak, že u nej je to jeden z dôvodov jej obrovského vplyvu. 

nadbytok ako stresor

Dopamín je chemická látka, ktorú si vytvárame v mozgu. Žijeme v dobe a na mieste, kde máme väčší prístup k luxusnému tovaru, väčší disponibilný príjem, viac voľného času – a to aj pre najchudobnejších z chudobných – ako kedykoľvek predtým v zaznamenanej histórii. Ukazuje sa, že je to pre náš mozog stresujúce, a to úplne novým spôsobom, s ktorým sme sa doteraz nestretli, čo nás všetkých robí zraniteľnejšími voči problému kompulzívnej nadmernej spotreby a závislosti. „Myslím si, že závislosť je moderný mor,“ hovorí Lembke. „S problémom kompulzívnej nadmernej spotreby budeme v dohľadnej budúcnosti bojovať vo svete hojnosti. Naše prežitie bude závisieť od toho, ako prísť na to, ako žiť vo svete hojnosti, aj keď máme mozgy, ktoré sa vyvinuli pre svet nedostatku. Máme ľahký prístup k všetkým druhom posilňujúcich látok a správaní. Samotný prístup k nim je jedným z najväčších rizikových faktorov závislosti. Ak vyrastáte v prostredí, kde sú drogy ľahko a rýchlo dostupné, je pravdepodobnejšie, že ich vyskúšate a stanete sa na nich závislými. Čo robia návykové látky a správanie s naším mozgom? Uvoľňujú naraz veľa dopamínu v určitej časti mozgu, ktorá sa nazýva dráha odmeny. Skutočnosť, že naraz uvoľňujú toľko dopamínu, znamená, že sú to veľmi výrazné a nezabudnuteľné zážitky. Náš mozog si tento zážitok skutočne hlboko uchováva, zážitok intenzívneho potešenia, ktorý som si sám zažil a ktorý by som potenciálne mohol zažiť znova.“

To, čo teraz vidíme, je drogizácia ľudského prepojenia. Prostredníctvom sociálnych médií, zoznamovacích aplikácií, online pornografie a teraz aj umelej inteligencie a iných rozsiahlych jazykových modelov, ktoré vytvárajú tento bezproblémový zážitok s technológiou, ktorá nám nahrádza rozhovor s ľudskou bytosťou. A je neuveriteľne potvrdzujúci. Algoritmy pre rozsiahle jazykové modely majú za cieľ, aby sme sa cítili naozaj dobre, aby sme mali pocit, že náš uhol pohľadu je ten správny, aby posilnili naše sebavedomie. Takto sú tieto algoritmy navrhnuté. 

Takmer všetko, čo robíme – od toho, čo jeme, až po to, ako spoločensky interagujeme –, bolo navrhnuté tak, aby stimulovalo náš dopamínový systém, mozgovú dráhu odmeňovania.