osamelosť a sociálna izolácia sa stali pevnou súčasťou života súčasnej spoločnosti. Niektorí odborníci hovoria o 21. storočí ako o storočí osamelosti. Svetová zdravotnícka organizácia v posledných rokoch intenzívne pracuje na redukcii negatívneho dopadu osamelosti a izolácie na zdravie populácie. Rastúci počet osamelých ľudí má pritom značné negatívne zdravotné, sociálne a ekonomické dôsledky na ich životy i na celkovú spoločnosť. Na Slovensku doteraz absentoval systematický výskum na túto tému. Cieľom projektu DISCONNECT, ktorý realizovala Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, bolo dostať tému osamelosti a sociálnej izolácie z okraja záujmu do centra pozornosti vedy i verejných politík. To zahŕňalo zámer komplexne ich preskúmať, priniesť poznatky o stave spoločnosti a pomôcť pri tvorbe nástrojov na podporu ľudí zažívajúcich negatívne dopady osamelosti a sociálnej izolácie.

Osamelosť a sociálna izolácia – čo to je a koho sa dotýka? Osamelosť odkazuje k subjektívnemu pocitu nedostatočnej kvality alebo kvantity vzťahov – ako ľudia vnímajú vzťahy, ktoré ich obklopujú. Sociálna izolácia zachytáva objektívnu absenciu sociálnych vzťahov, merateľnú počtom funkčných kontaktov. Ide o dva odlišné koncepty a výskum DISCONNECT potvrdil, že s nimi treba zaobchádzať oddelene.