genocída Rómov počas holokaustu je trvalou pripomienkou toho, čo sa môže stať, keď štát rezignuje na ochranu ľudskej dôstojnosti, rovnosti a základných práv. V súvislosti s Pamätným dňom obetí rómskeho holokaustu to v nedeľu uviedol verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
Na sociálnej sieti zároveň upozornil, že každá genocída sa začína znevažovaním človeka, vytváraním predsudkov, vylučovaním zo spoločnosti a popieraním jeho rovnocennej hodnoty. „Ľudská dôstojnosť je základnou hodnotou demokratického a právneho štátu. Nepatrí len niektorým. Je prirodzená, neodňateľná a rovnaká pre každého človeka bez ohľadu na jeho pôvod, etnickú príslušnosť, vierovyznanie či akúkoľvek inú charakteristiku,“ zdôraznil. „Úlohou verejných inštitúcií je túto dôstojnosť nielen rešpektovať, ale ju aj aktívne chrániť,“ pripomenul.
vysvetlenie Tomáša Zálešáka
Je správne pripomínať kapitolu dejín genocídy v 20. storočí, ktorá zvykne byť zabúdaná, v tieni známejších zločinov spáchaných nemeckým nacistickým režimom a jeho vazalmi a spojencami. O to viac, keď uvážime, ako málo je celá táto „kapitola“ uzavretá, resp. ako málo sa s ňou vysporiadalo povedomie zainteresovaných národov, čo treba špeciálne zdôrazniť pre našu vlastnú krajinu. Rasové predsudky u nás pretrvávajú, spolu s ich zdrojmi a javmi, ktoré môžu šíriteľom nenávisti a páchateľom rasisticky motivovanej kriminality vždy znova poslúžiť na pochybné sebaospravedlňovanie. Aktuálny stav riešenia problému spolužitia s rómskymi spoluobčanmi (ktorí sú stále spoluobčanmi viac de jure než de facto) je naďalej otvorenou ranou celej našej občianskej spoločnosti.
Treba však nemenej dôrazne pripomenúť, že celý problém nevyriešia opakované frázy o škodlivosti diskriminácie a predsudkov, či o rovnosti a neodcudziteľnosti práv – tam, kde celé desaťročia hanebne tápeme pri ich konkrétnej, praktickej aplikácii. Je to predovšetkým prax a nie deklaratívna rétorika, na ktorej sa vždy znova rozbíjajú nádeje na lepšie spolužitie Rómov a ostatných občanov. Treba tiež pripomenúť, že aj nekoncepčne vykonávané programy integrácie „neprispôsobivých“ menšín (nezriedka psychologicky necitlivé voči samotným ich príslušníkom) môžu celý problém skôr rozjatriť než vyriešiť – v minulosti sa to už stávalo, a môže sa to stať znova. O nič lepšiu službu v tomto smere neurobia ani zaklínadlá „politickej korektnosti“ – ani našim rómskym spoluobčanom, ani ostatným.
Nakoniec už len jedna malá terminologická korekcia: Ani genocída Rómov, ani iné zločiny nacizmu a jeho spojencov (vrátane slovenských) nezačali „rezignáciou“ štátu na ľudskú dôstojnosť a rovnosť základných práv. Kdeže rezignácia! To, o čom tu hovoríme, bol vedome koncipovaný a systematicky uskutočňovaný zločinný plán, ktorý mal svoju prehistóriu, než sa vôbec mohol stať súčasťou štátnej politiky. Na túto prehistóriu by sme sa dnes mali pýtať a študovať ju. Problém a úlohy pre hasiča nezačínajú ohňom na streche, ale prevenciou. To isté možno vztiahnuť na legislatívu a politiku v demokracii – a aj tu je súčasťou prevencie výchova a vzdelávanie.
Spomienku na tragédiu rómskeho holokaustu preto nevníma len ako pietny akt. „Je pripomienkou zodpovednosti štátu chrániť každého človeka pred diskrimináciou, nenávisťou a svojvôľou a zároveň záväzkom celej spoločnosti vytvárať prostredie, v ktorom nikto nebude znevýhodňovaný pre svoj pôvod alebo identitu a v ktorom bude ľudská dôstojnosť skutočne rešpektovaná,“ dodal ombudsman.
Pamätný deň obetí rómskeho holokaustu pripomína udalosti z 2. na 3. augusta 1944, keď v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau zavraždili takmer 3000 Rómov. Odhaduje sa, že počas druhej svetovej vojny zahynulo až okolo pol milióna európskych Rómov a Sintov. Celkový počet rómskych obetí holokaustu na Slovensku sa odhaduje približne na 1000.