na začiatku bol korok

Ľudia sa snažili chrániť sa pred utopením dávno predtým, ako vznikli dnešné záchranné vesty. Starovekí rybári a námorníci používali nafúknuté zvieracie kože. Miesto v ich vývoji majú aj kurióznejšie veci, napríklad vydlabané tekvice slúžili ako opory pri prebrodzovaní rieky. Neskôr sa veľkým hitom v tejto oblasti stal korok. Je ľahký a neponára sa pod vodnú hladinu.

Abraham Bosquet v roku 1802 navrhol britskému kráľovskému námorníctvu, aby boli na lodiach plátenné vrecia naplnené korkovými hoblinami, ktoré sa mali v prípade potreby dať nasadiť ako golier, otvor bol však taký veľký, že sa cezeň neprestrčila len hlava, ale aj ramená. Niektorí si zase priväzovali pod oblečenie korkové bloky. Pravdepodobne to pohodlné nebolo, no účel to spĺňalo. V tom období, na začiatku 19. storočia, sa objavili na pultoch predajní prvé korkové záchranné vesty a záchranné nafukovacie kruhy – pri ich predstavení skočila do Temže skupina mužov, ktorí počas toho, ako ich unášal prúd, pili víno, fajčili alebo hrali na hudobné nástroje. Touto demonštráciou získal Francis Daniel podporu pre svoj biznis a spojil záchranu života s dôkazom, že bezpečnosť nemusí ísť na úkor zábavy.

V priebehu nasledujúcich rokov sa záchranné vesty vylepšovali a nachádzali si svoje miesto v životoch ľudí pohybujúcich sa na otvorených vodných plochách. Potom prišiel v  polovici 19. storočia britský kapitán John Ross Ward s prvou modernou záchrannou vestou. Rovnako ako staršie modely využívala prírodné vlastnosti korku, no na rozdiel od svojich predchodcov bola spoľahlivejšia. Wardovou zásluhou sa stala povinnou súčasťou záchranných člnov. Veľmi rýchlo sa osvedčila aj na rozbúrenom mori či pri nebezpečnejších prácach.