takto začína úvod do veľkolepej životopisnej obrazovej publikácie hrdinu tohto rozprávania (307 strán veľkého formátu) z roku 1954, ktorej zostavovateľmi bol kolektív súdruhov z Ústavu dejín Komunistickej strany Československa.

Takéto a podobné názory na prvého robotníckeho prezidenta tlačila komunistická propaganda do ľudí dlhých štyridsať rokov, až kým ich neposlal na smetisko dejín občiansky vzmach v novembri 1989.

Niekedy začiatkom 50. rokov oznámili komunisti rodine Štarkovcov z Dědíc na južnej Morave, že sa majú vysťahovať, pretože ich dom potrebujú ako rodný dom Klementa Gottwalda. Jediným spojením domu Štarkovcov s Gottwaldom síce bolo to, že v ňom kedysi slúžil jeho starý otec, ale bolo to jediné vhodné miesto, kde sa mohli každoročne konať oslavy jeho narodenín. Malý Klement sa totiž narodil nevedno kde. Niektoré zdroje uvádzajú ako miesto jeho narodenia obec Hoštice-Heroltice ležiacu neďaleko Dědíc. Je však celkom možné, že sa narodil niekde v poli. Jeho matkou bola slobodná slúžka na statku Marie Gottwaldová, otec nie je zapísaný na matrike. Najpravdepodobnejším kandidátom na otcovstvo bol bohatý roľník František Skácel, u ktorého Marie slúžila. On sa síce k otcovstvu malého Klementa nehlásil, mesačne však posielal na jeho výchovu tri zlatky.

Dom Štarkovcov bol ale príliš moderný a ako rodný dom chudobných Gottwaldovcov sa veľmi nehodil. Zhodili mu preto strechu, trochu ho znížili a urobili z neho chalúpku z 19. storočia. Dokonca v ňom upravili izbičku s kolískou, kde sa mal narodiť. Mohli sa tam každoročne oslavovať Gottwaldove narodeniny, mohli tam jazdiť autobusové zájazdy a pionieri tam mohli skladať svoje sľuby.

O Gottwaldovom detstve sa toho veľa nevie. Mama na syna nemala čas, celý deň pracovala ako slúžka a keď mal deväť mesiacov, odišla do Brna, kde si zarábala ako dojka. O malého Klementa sa tak starali príbuzní.

Keď mal Klement deväť rokov, matka sa vydala a vzala si ho k sebe. Jeho otčim bol však naňho zlý a pre Klementa tak pokračoval život plný ústrkov. Jeho situácia sa trochu zlepšila o tri roky neskôr. Matka s otčimom sa dohodli, že ho pošlú k sestre, ktorá sa vydala do Viedne za stolárskeho majstra. Klement sa tak ocitol v roku 1908 v hlavnom meste cisársko-kráľovského mocnárstva. Chodil tam do nemeckej školy a popritom pomáhal u strýka v dielni. Aj učenie, aj práca mu išli od ruky, a tak sa zakrátko naučil nemecky a vypracoval sa na zručného stolára. Na jar roku 1914 ukončil školskú dochádzku a v tom istom roku dostal aj výučný list. Medzitým však vypukla vojna a keďže v nasledujúcom roku dovŕšil osemnásty rok života, dostal povolanie do rakúskej armády.

Neskoršia komunistická propaganda tvrdila, že Klement Gottwald bojoval za „cisára pána a jeho rodinu“ len z donútenia. Bol vraj už v tej dobe politicky uvedomelý mladík nasiaknutý ľavicovým zmýšľaním. Opak bol však pravdou. Pravidelne ho povyšovali, dvakrát bol vyznamenaný, bol teda normálnym statočným vojakom rakúskeho eráru. V roku 1918 mal však už vojny dosť a keď v júni dostal krátku dovolenku, už sa k svojej jednotke nevrátil. Pár mesiacov sa úspešne ukrýval a krátko po prevrate vstúpil do československej armády. V nej poctivo slúžil, bol spoľahlivým poddôstojníkom a v jeho správaní stále nebolo ani stopy po nejakom ľavičiarskom zmýšľaní.

Niekedy v tom čase sa na jednej tancovačke zoznámil s Martou Holubovou. Bola rovnako nemanželským dieťaťom ako on. Marta čoskoro otehotnela, ich vzťah bol však dosť rozháraný, a tak sa Gottwald do stavu manželského veľmi nehrnul. Medzitým vystúpil z armády a zamestnal sa v nábytkárskej firme. Zároveň začal po-stupne sledovať dianie v českej Sociálnej demokracii. Program jej marxistického krídla sa mu celkom pozdával, do strany však zatiaľ nevstúpil. Namiesto toho sa začal angažovať v Robotníckej telocvičnej jednote (Dělnická tělocvičná jednota). Stal sa jednou z vedúcich osobností oblastnej organizácie.