Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dve továrne, dve smrtiace látky: Ako zápalky a svietiace ciferníky zmenili pracovné právo

.bibiána Kristína Danitová .spoločnosť .fenomén

Súboj s časom je neúprosný, najmä ak platí rovnica: Vy nám dáte svoj čas a my vám z neho ukrojíme. Taký bol osud Rádiových dievčat – mladých žien, ktoré maľovali svietiace ciferníky hodiniek a netušili, že každým ťahom štetca si skracujú vlastný život. Ich prípad nebol prvým varovaním, že technologický pokrok môže mať odvrátenú tvár.

Dve továrne, dve smrtiace látky: Ako zápalky a svietiace ciferníky zmenili pracovné právo DAILY HERALD ARCHIVE/SSPL/GETTY IMAGES Dievčatá maľujú ciferníky luminiscenčou farbou s obsahom rádia v továrni Ingersoll, 1932.

na prvý pohľad ich delilo všetko. Jedny vyrábali zápalky, druhé maľovali ciferníky hodiniek. Medzi ich pracoviskami ležalo takmer polstoročie vedeckého a priemyselného pokroku. Napriek tomu ich spájal rovnaký osud. Obe skupiny tvorili prevažne mladé ženy, ktoré denne pracovali s látkami oslavovanými ako výdobytky modernej doby. V jednom prípade bol zázračným materiálom biely fosfor, v druhom rádium. Jeden priniesol ľuďom oheň na dosah ruky, druhý umožnil, aby hodinky svietili aj v tme. Obe látky sa však napokon ukázali ako smrtiace.

Príbehy robotníčok zo zápalkární a Rádiových dievčat dnes patria medzi najznámejšie príklady toho, ako dlho dokáže priemysel prehliadať zdravotné riziká, pokiaľ to prináša zisk. Zároveň stáli pri zrode pravidiel, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť – používania ochranných pomôcok pri práci, bezpečnostných štandardov či práva zamestnanca domáhať sa odškodnenia za chorobu z povolania.

na počiatku boli zápalky

Keď sa v 19. storočí začali masovo vyrábať zápalky, znamenali revolúciu. Na založenie ohňa už nebolo potrebné kresadlo. Stačilo jediné škrtnutie tenkým drievkom o krabičku a plameň bol na svete. V tom čase sa do hlavičiek zápaliek pridával žltý – v dnešnej terminológii biely – fosfor.

Nikto si dlho neuvedomoval, že do nich dávali jednu z najjedovatejších foriem tohto prvku. Jeho výhodou boli nízka zápalná teplota a lacná výroba. Problémom boli fosforové výpary, ktorá sa robotníčkam v továrňach na zápalky usádzali v ústach. Tu postupne napádali čeľustnú kosť. Príznaky boli spočiatku nenápadné – bolesť zubov a opuchy. Časom sa objavili abscesy a neznesiteľný zápach. Boli to známky nekrózy čeľuste, čiže odumierania kostného tkaniva, známej aj pod názvom fosforová čeľusť. Toto ochorenie začali doktori v lekárskych správach popisovať na konci 50. rokov 19. storočia. V pokročilom štádiu nemali inú možnosť, ako odstrániť pacientovi časť čeľuste. Ani to však nemuselo zabrániť ďalšiemu šíreniu infekcie. Dovtedy nevídaným sprievodným prejavom ochorenia – okrem znetvorenia tváre – bolo, že sa pacientom v ústach objavovali zelenobiele žiariace škvrny.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite