a nielen preto. Začiatok veľkého demokratického experimentu má význam, ktorý sa netýka len Ameriky. Je to svetodejinná udalosť.

Dátum je, samozrejme, symbolom, ktorý reprezentuje sekvenciu viacerých udalostí od začiatku vojny anglo-amerických kolónií za nezávislosť až po prijatie novej, federálnej ústavy. Celý tento proces býva niekedy súhrnne označovaný ako „Americká revolúcia“. V našom aj kontinentálne-európskom povedomí pôsobí toto slovné spojenie stále trochu neobvykle. Pod „revolúciou“ sa v historickej pamäti našinca zvyknú prednostne vybaviť iné udalosti. Je tu v mnohom odlišná Veľká francúzska revolúcia z roku 1789. Je tu aj ešte odlišnejšia a oveľa nepríjemnejšie asociácie vzbudzujúca revolúcia, ktorá v roku 1917 nastolila v Rusku základy budúcej sovietskej superveľmoci – hlavného rivala Spojených štátov amerických. Z času na čas sa pod týmto menom pripomínajú aj iné revolučné udalosti, viac či menej jasne vystupujúce v pamäti. Hovoriť však o „Americkej revolúcii“? To si žiada vysvetlenie. Najskôr trocha elementárnej, učebnicovej chronológie.

od vojny k ústave

Trinásť severoamerických kolónií patriacich britskej korune sa postupne odcudzovalo vláde zo zámoria, ktorá sa snažila posilniť svoju politickú a ekonomickú kontrolu nad nimi uvaľovaním priamych daní a ciel, sprevádzaných represiami proti stúpajúcim prejavom odporu.