jeho dielo je zdroj inšpirácie, podklad pre vzdelávanie myslenia a cítenia, pre tréning kritického rozpoznávania istých javov, ktoré sa stali synonymom diagnózy civilizačného zlyhania 20. storočia: javov, ktorých recidívu dnes sledujeme.

poctivý človek, skromný hrdina

Eric Arthur Blair sa narodil v Indii, 25. júna 1903 v meste Motihari (administratívna oblasť Bengálska, dnes štát Bihar vo východnej Indii), v rodine britského koloniálneho úradníka. Budúci novinár, esejista, kultúrny kritik a básnik sa mal presláviť predovšetkým ako spisovateľ, ktorý prenikavo komentoval najtemnejšie okamihy 20. storočia, dokonca – akokoľvek zvláštne to v jeho časoch mohlo znieť – možno najvýznamnejším britským spisovateľom 20. storočia, pod umeleckým menom George Orwell. To, o čom tu spomedzi tém jeho rozsiahleho literárneho diela budeme hovoriť predovšetkým, sa teda týka katastrofy vojny, genocídy a totalitných režimov 20. storočia; katastrofy, s ktorou sa Orwell vyrovnával v stále hlbších myšlienkových sondách až do konca svojho života v roku 1950.

Jeho východiskom bola v značnej miere osobná skúsenosť – aj priamo s totalitnými praktikami, ktoré zažil na vlastnej koži, ako ich opisuje napríklad  v knihe „Hold Katalánsku“ (1938), no s postupom času prechádza cez žieravú satiru (novela „Zvieracia farma“) až k futuristicko-anti-utopickej fikcii vo svojom poslednom románe 1984. Na tomto mieste musíme preskočiť množstvo detailov z jeho oveľa rozsiahlejšieho literárneho diela aj pohnutého  životného príbehu (vlastne aj hrdinského, hoci tento skromný a neúplatne poctivý autor by to o sebe nevyhlásil). Upriamime sa len stručne na niekoľko bodov, ktorých znepokojivá aj inšpiratívna sila a vzdelávacia hodnota môže z nich, hoci aj implicitne, dnešnému čitateľovi vyplynúť – aj s motiváciou pre ďalšie samostatné čítanie a štúdium.

memoár, satira, podobenstvo   

V knihe „Hold Katalánsku“ (Homage to Catalonia) opisuje Orwell autentické zážitky z vlastnej účasti v Španielskej občianskej vojne na strane republiky, nie však v známych Interbrigádach, ale (čo môže podčiarkovať autorovu dobrodružnú povahu a nezávislý individualizmus) v jednotkách anarchisticko-ľavicovej „Robotníckej zjednotenej marxistickej strany“ (POUM). Dvakrát unikol Eric Blair / George Orwell smrti. Najskôr po zásahu guľkou snajpera do krku, ktorá len o vlások minula hlavnú tepnu. A vzápätí pred stalinskými čistkami v radoch POUM, ktorej príslušníci boli obvinení z úchylky trockizmu.

Novela „Zvieracia farma“ (Animal Farm) z roku 1945 je príbeh alegoricky znázorňujúci ruskú boľševickú revolúciu a stalinský režim. Zvieratá na farme sa vzbúria proti nadvláde ľudských pánov a vlastníkov a založia vlastný režim. Ten sa čoskoro zmení na novú tyraniu revolučnej avantgardy prasiat (nepochybne inteligentných a prefíkaných živočíchov), ktorá sa zmení na novú privilegovanú kastu zbavujúcu sa potenciálnych konkurentov, nepohodlných aj nepoužiteľných elementov – vrátane poctivého starého koňa, ktorý sa v práci na budovaní šťastnej zvieracej budúcnosti strhá, a následne je tajne, aj keď nie celkom úspešne utajene odvezený na bitúnok spravovaný (ako inak?) niekdajšími ľudskými pánmi. (Pamätáme si na odovzdávanie väzňov NKVD do rúk Gestapa po uzavretí nacisticko-sovietskeho paktu v roku 1939?) Revolučná avantgarda si vybavuje aj účty medzi sebou, keď prasací vodca dá odstrániť druhého najvyššieho člena vedenia aj s jeho revolucionárskou povesťou. Na začiatku znelo heslo nového režimu „všetky zvieratá sú si rovné“, čoskoro sa však ukáže, že ide o omyl, vlastne o chybný výklad revolučnej histórie. Heslo v skutočnosti znie: „všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie“. Prasacia vodcovská kasta si medzitým osvojí ľudské móresy aj luxusné produkty, a nakoniec uzavrie s farmármi zmluvu o spolupráci, oslávenú spoločnou pitkou. Zmätené, udivené a bezmocné zvieratá z Farmy sledujú cez okno záverečnú, zvrchovane symbolickú scénu, v ktorej už nie je jasné, ktorá tvár patrí človeku a ktorá svini – opäť scéna frapantne upomínajúca na nacisticko-sovietsky pakt z augusta 1939.

„Román „1984“ svedčí o tom, že autorovo skúmanie povahy totalitných režimov sa vyvíjalo aj v závere jeho života.“

Netreba zvlášť zdôrazňovať, že v čase, keď iní intelektuáli a spisovatelia boli osudovo priťahovaní stalinským režimom (vrátane Britov, ako G. B Shaw), si Orwell, inak vždy hrdý socialista (no predovšetkým liberálne a humanisticky založený a tradíciou anglického common sense poznačený socialista) neurobil svojou satirou veľa priateľov ani v sovietskom vedení, ani u dogmatickej ľavice na Západe.

do hlbín totalitnej ríše

Ak je „Hold Katalánsku“ autobiografickým príbehom, a „Zveracia farma“ ironickou a sarkastickou alegóriou, posledný Orwellov román „1984“ je skutočnou anti-utopickou fikciou, avšak fikciou vytvorenou na reálnom historickom podklade. Je to žánrová zmes románu a filozofickej eseje, najslávnejší a najpochmúrnejší literárny počin autora v záverečnej fáze jeho života skráteného prehlbujúcimi sa zdravotnými problémami.