„‚ako sa ti žije s tými migrantmi?‘ pýtaš sa ma pohŕdavo, keď ti poviem, že žijem v Paríži. Neviem, pýtaš sa na môjho suseda z Egypta, ktorý od šiestej rána do jedenástej večera sedem dní v týždni robí palacinky?“ pýta sa vo svojom videu Rozárie Haškovcová alias „shluk.bunek“. „Nie, myslím napríklad 25-ročného imigranta, ktorý minulý rok v Paríži dobodal tri ženy,“ odpovedá vlastnou reakciou akási populárna Lívia.

Kiežby sa dalo povedať, že išlo len o jednu bizarnú instagramovú výmenu. Bolo by však ťažké nájsť reprezentatívnejšie šestnásťsekundové zhrnutie súčasnej verejnej diskusie o imigrantoch v Európe. Je jedno, koľko jeden Egypťan napečie za týždeň palaciniek, komu všetkému spríjemní deň a koľko odvedie na daniach. Jeho príbeh si nikto nezapamätá, pretože iný náhodný imigrant (ktorý bol, mimochodom, z Mali, takže s našim pekárom nemá spoločné absolútne nič) pred rokom v metre poranil nožom tri ženy. Vzájomne si vymieňať pozitívne a negatívne príklady je nanajvýš kontraproduktívne. Musí existovať spôsob, ako sa na celú vec pozrieť komplexnejšie.

migrácia a zločin  

Existuje. Problém však je, že ak sa aj diskusie o „imigračných deliktoch“ nejakým zázrakom presunú do roviny dát, tak sa ocitneme v chaotickej spleti štatistických pascí a skreslení. Naprieč väčšinou štúdií zo západných štátov nájdeme zhodu, že imigranti sú zodpovední za vyššiu mieru zločinov a priestupkov – majetkových aj násilných – než zvyšok populácie. Na snímky týchto zjednodušených grafov preto na sociálnych sieťach narazíme pomerne jednoducho a často nás na ne odkážu práve ľudia, ktorí ich považujú za definitívny dôkaz, že migranti z tretieho sveta sú „jednoducho násilní“. Samotní výskumníci, ktorí s týmito štatistikami pracujú, nás však zvyknú práve pred urýchlenými závermi o vrodených povahách imigrantov varovať, a to nie z politickej korektnosti, ale z celkom logických dôvodov.