skúsme si priblížiť pár pohľadov, ktoré rezonujú v odbornej oblasti. Laurie Santosová je kognitívna vedkyňa a profesorka, ktorej kurz o šťastí sa rýchlo stal najpopulárnejším v histórii Yale. Prostredníctvom jej podcastu The Happiness Lab a bezplatného online kurzu s názvom The Science of Well-Being sa dosah Santosovej rozšíril ďaleko za hranice samotnej posluchárne Yaelskej univerzity.

Jej práca sa zameriava na stratégie založené na dôkazoch a zmenách správania, ktorých cieľom je budovať šťastnejšie, produktívnejšie a naplňujúcejšie návyky s cieľom objaviť svoje šťastnejšie ja.

Laurie Santosová hovorí o dôležitosti tzv. eudaimonického šťastia. Už v starovekom Gréku sa mnoho filozofov zaoberalo otázkou šťastia a podľa nich existuje okrem eudaimonického šťastia aj to hedonistické. „Hedonistické šťastie je to, čo má veľa laikov na mysli, keď hovorí o šťastí – jednoducho pocit dobrého pocitu. Keď premýšľame o hedonistickom potešení, často máme na mysli tie naozaj základné veci: dobré jedlo, dobrý sex, pocit úspechu. Eudaimonické šťastie je väčšie. Ide o to žiť dobrý život. Šťastie, ktoré nepramení len z vášho vlastného úspechu, vášho vlastného potešenia, ale aj z iných ľudí a z budovania charakteru. Ak sa pozriete späť na starovekých ľudí ako Aristoteles, poznali oboje, ale keď došlo na vec, povedali si: ‚Choďte po eudaimonickom šťastí.‘“

Santosová predpokladá, že sa dá naučiť byť šťastným. O tom je jej kurz. Často sa stretávame s tým, že niekto má jednoducho predispozíciu na to byť šťastnejším a dokonca, že šťastie je dedičné, čo je síce fakt, ale faktor dedičnosti je nízky. „Je približne rovnaký ako v prípade religiozity alebo sklonu k riskovaniu. Ak boli vaši rodičia veľmi nábožensky založení, možno budete aj vy s väčšou pravdepodobnosťou veľmi nábožensky založení, ale nie je to definitívne. To je posolstvo šťastia: Pravdepodobne existuje nejaká zložka, ktorá je trochu zabudovaná, ale oveľa viac je pod našou vedomou kontrolou.“

toxická pozitivita

Santosová používa tento termín a vysvetľuje, čo si myslí o  myšlienke, že sa vždy musíme cítiť skvelo a vyžarovať optimizmus. „ V skutočnosti to vystihuje fráza, ktorú neustále vidíte na sociálnych sieťach: ‚ba dobré vibrácie‘. Ak sú prítomné zlé vibrácie, niečo nie je v poriadku. A to z pohľadu evolúcie jednoducho nedáva zmysel. Keď sa rozprávam so svojimi študentmi, často hovorím o negatívnych emóciách ako o signále. Položíte ruku na horúci sporák, bude vás to bolieť. Je to dobrý signál, ktorý nás chráni. Dajte ruku preč. Mnohé z našich negatívnych emócií spĺňajú túto funkciu. Ak sa cítim osamelá, je to signál, že potrebujem vyhľadať sociálne spojenie. Pre mňa je dôležitým signálom to, že ak sa cítim zahltená, znamená to, že mám toho priveľa a potrebujem spomaliť. Keby ste mali iba dobré vibrácie, nemohli by ste žiť pozitívny život, pretože by ste prehliadli tieto potrebné varovné signály o tom, kde odbočujete z cesty a čo by ste mali zmeniť.“

Neustála snaha po šťastí prináša v konečnom dôsledku nespokojnosť a neustálu túžbu po niečom novom, inom, čo konečne to „šťastie“ prinesie. Santosová  v tejto súvislosti upozorňuje na novú výskumnú štúdiu, ktorá naznačuje, že prílišné obavy o šťastie vás môžu v skutočnosti viesť k tomu, že sa budete cítiť menej šťastní a ešte viac depresívni. Výskum s názvom Hľadanie šťastia je výsledkom spolupráce profesorov psychológie na Kalifornskej univerzite v Berkeley Iris Maussovej a Olivera P. Johna spolu s absolventmi psychológie na Berkeley Feliciou K. Zerwasovou a Brettom Q. Fordom. Štúdia skúmala dva rôzne aspekty hľadania šťastia: túžbu po šťastí a obavy o úroveň vlastného šťastia. Obavy o šťastie silno súviseli s nižšou pohodou vrátane menšej spokojnosti so životom a častejšími príznakmi depresie.

„To znamená, že zmena spôsobu, akým človek premýšľa o šťastí – konkrétne zníženie obáv o šťastie –, by mala prospieť duševnému zdraviu,“ vyjadrila sa profesorka Maussová. „Musíme byť ostražití, pretože keď sme príliš fixovaní na dosiahnutie svojho šťastia,  paradoxne maríme svoje snahy oň.“

Výskumníci navrhujú, že jedným zo spôsobov, ako môžu ľudia zmeniť svoje myslenie a vyhnúť sa prílišnému zaoberaniu sa šťastím, je prijať fakt, že sa nikdy nemusia cítiť úplne šťastní, a to ani počas pozitívnych zážitkov.

„Veľmi málo okamihov, ak vôbec nejaké, prinesú iba šťastie,“ povedal Zerwas. „Namiesto toho nám prijatie emócií, ktoré v danom okamihu cítime, umožňuje posunúť sa vpred bez toho, aby sme do zážitku pridali akúkoľvek ďalšiu negativitu.“

„Medzi ďalšie spôsoby, ako môžu ľudia predchádzať potenciálnemu poškodeniu svojho duševného zdravia, patrí akceptovanie faktu, že negatívne emócie sú prirodzenými reakciami na život, nepozerať sa na pozitívne aktivity ako na prostriedok k dosiahnutiu cieľa, t. j. robiť niečo len preto, že si myslíte, že vás to urobí šťastnejšími, a účasť na aktivitách, ktoré zahŕňajú sociálne prepojenie,“ uviedla Maussová.