tomášov otec, Antonín Baťa starší, sa narodil v Zlíne 1. 8. 1844. Pochádzal zo starobylého zlínskeho obuvníckeho rodu. Jeho otec Antonín (1802-1850) bol takisto obuvníkom, rovnako ako starý otec Šimon (1755-1833), prastarý otec Martin (1715-1777), praprastarý otec Martin (1691-1771), prapraprastarý otec Lukáš (1660-1727), praprapraprastarý otec Lukáš (1610-1683) a prapraprapraprastarý otec Václav, ktorý sa narodil v roku 1580 a zomrel v roku 1662. Starší členovia rodu mali priezvisko Batia, ktoré sa časom zmenilo na Baťa. Manželky mužských predkov Antonína Baťu taktiež pochádzali zo zlínskych obuvníckych rodín. Antonín Baťa mal teda svoje povolanie predurčené – nemohol sa stať nikým iným ako obuvníkom. Ako je vidieť, väčšina jeho predkov sa na vtedajšiu dobu dožila pomerne vysokého veku. Matkou Antonína Baťu bola Marie rodená Šťastová, ktorá pochádzala ako inak, z obuvníckej rodiny. Antonín Baťa bol najmladším z ôsmych detí. Baťovci boli chudobná rodina. Jeden z Antonínových bratov, František, bol vraj taký chudobný, že zimu, teda čas keď bolo menej práce, prespal v posteli. Podľa Františka Baťu človek zahrabaný v posteli nemusel toľko jesť, toľko kúriť a svietiť a neobnosil toľko oblečenia.

Antonín Baťa bol robustný muž mohutnej telesnej konštrukcie. Mal ostré, hranaté rysy, prísnu, ale zároveň trochu ľahkomyseľnú povahu. Mal ľahko zapamätateľnú tvár vďaka prenikavým uhrančivým očiam a mohutným fúzom. Bol prchkým človekom presvedčeným o svojej pravde. Po vyučení za obuvníka sa vydal na skusy do rôznych oblastí Moravy a Rakúska. Po návrate si v Zlíne otvoril vlastnú živnosť. Z miestnych obuvníkov začal namiesto šitých topánok ako prvý vyrábať kožené flokované topánky na ktorých sa topánka spájala pomocou flokov-drevených kolíčkov. Vyrábal aj kožené topánky pre sedliakov a valašské papuče. Svoje výrobky sa snažil neustále zlepšovať a zdokonaľovať výrobu. Popri obuvníctve sa Antonín Baťa venoval aj obchodu s uhlím, so sušenými slivkami, predaju klobúkov, či cukroviniek. Najímal tiež ovocné sady a vyrábal limonády a sódové vody s ktorými obchodoval na jarmokoch. Jeho záber bol teda značne široký a je z neho zrejmé, že mal mimoriadne podnikavého ducha. V hlave mal veľa podnikateľských plánov, ktoré často nenašli pochopenie u okolia. Sníval o továrni s vysokým komínom. Vravel, že raz také komíny budú mať jeho deti. Ľudia okolo neho iba nechápavo krútili hlavami. Nevedeli čo si majú myslieť o jeho snahách stať sa pánom. Tie sa prejavovali nosením parádnych topánok, či vozením sa v kočiari do hostinca, kde si dal víno a párky. Pre tieto maniere a tiež pre slovné potieranie oponentov, ktorí vyjadrili pochybnosti o jeho názoroch, ho začali prezývať „kaplan.“ Táto prezývka ho sprevádzala až do smrti. 

do veľkej chudoby

V roku 1869 sa Antonín Baťa ako dvadsaťpäťročný oženil s Annou Bartošovou, vdovou po obuvníkovi Františkovi Bartošovi, ktorá bola od neho o päť rokov staršia. Týmto sobášom vyženil Bartošovu veľkú obuvnícku dielňu v Zlíne. S Annou mal päť detí (medzi nimi i Tomáša) z ktorých tri sa dožili dospelosti. V ďalších rokoch sa Antonínovi Baťovi pomerne dobre darilo. Zákazky i tovariši pribúdali. Do pokojného života rodiny Baťovcov však v roku 1884 vstúpila tragédia. Predčasne zomrela Antonínova manželka Anna. Od tej chvíle to išlo s Antonínom dole vodou po psychickej aj materiálnej stránke. V priebehu dvoch rokov sa rodina prepadla do veľkej chudoby. Antonín sa snažil zvrátiť nepriaznivú situáciu presťahovaním živnosti do Uherského Hradište. Beznádej však zostala. Jedného dňa bol Antonín na tom psychicky tak zle, že pri prechádzaní mostom pri Napajedlách rozmýšľal nad skokom do rieky Moravy. Od osudného kroku ho vtedy zachránil pohľad na malé deti, ktoré tam boli vtedy s ním. Prinútilo ho to k pokračovaniu v ceste a k vypätiu síl začať odznova.

Následne sa Antonín Baťa druhý krát oženil. Za manželku si vzal Ľudmilu Kovaříkovú rod. Hruščákovú z Osvětiman. Táto vdova po Františkovi Kovaříkovi, ktorá bola od Antonína o trinásť rokov mladšia, mala z prvého manželstva jedno dieťa. S Antonínom Baťom mala ďalších šesť detí: Raimunda, Leopolda, Bohumilu, Ludvíka, Marii a najmladšieho Jana Antonína. Tomášovi tak pribudli ďalší súrodenci. V baťovskom dome tak vedľa seba vyrastali deti zo štyroch rôznych rodov. To neraz spôsobovalo trenice. Antonínova druhá manželka Ľudmila pri nich nadŕžala svojim deťom. Antonín sa neskôr začal v sporoch prikláňať na ženinu stranu. To vzbudzovalo veľký odpor u Tomáša a jeho vlastných súrodencov. Zaujímavé je, že hoci Antonín Baťa bol tuhý fajčiar a rád chodil do krčmy, svoje deti od týchto zlozvykov odhováral.

Antonín Baťa si založil v Uherskom Hradišti obuvnícku živnosť, kde zamestnával viacerých tovarišov. Antonínovi sa v tomto podnikaní darilo niekedy viac, inokedy menej. Syn Tomáš sa mu snažil radiť ako by mohol zlepšiť výrobu a predaj obuvi. Jeho otec Antonín však bol tvrdohlavý a odmietal Tomášove rady. V tomto období syna dosť podceňoval a vnímal ho ako malé dieťa. Tomášovi trvalo dlho, kým si na prahu dospelosti konečne vyslúžil otcovo uznanie. Antonín sa dožil aj Tomášových prvých podnikateľských úspechov keď stál na čele firmy, ktorá mala na začiatku 20. storočia vyše sto zamestnancov. Na svojho syna bol preto patrične hrdý.

Antonín Baťa starší zomrel v Zlíne 5. 9. 1905 vo veku 61 rokov. Sprvoti bol pochovaný na tunajšom starom cintoríne. Neskôr boli prenesené jeho pozostatky spolu s pozostatkami jeho oboch manželiek na nový Lesný cintorín v Zlíne.

rozvážna a silná žena

Tomášova matka sa narodila v Zlíne 3. 8. 1839 ako Anna Minaříková. Jej rodičmi boli Kateřina Minaříková a František Minařík, ktorý bol mäsiarom. Anna Minaříková sa vydala za obuvníka Františka Bartoša, ktorému sa v remesle veľmi dobre darilo. Vdovec František Bartoš mal deti z prvého manželstva, ktoré Anna prijala za svoje. S Františkom Bartošom sa jej v roku 1864 narodili dcéry Josefa a Františka, ktorá však zomrela krátko po narodení. Annu Bartošovú zanedlho postihla ďalšia tragédia. Koncom decembra 1867 sa jej manžel František Bartoš vybral na jarmok s nošou topánok cez kopec do lesov smerom k dedine Racková pri Zlíne a už sa nevrátil. Jeho telo bolo nájdené až na ďalšiu jar. Keďže mal rozbitú lebku, bolo zrejmé, že ho zavraždili. Mal iba 37 rokov. Táto udalosť jeho manželkou Annou hlboko otriasla. Krátko na to sa však ukázala ako rozvážna a silná žena. Napriek rane osudu sa aj naďalej snažila udržiavať a riadiť manželovu živnosť.