vždy opakovala, že záleží na tom, „s jakým srdcem nebo citem přicházíš. Přijdeš-li po dobrém, setkáš se s dobrem, přijdeš-li po zlém, setkáš se se zlým.“

Narodila 10. júna 1933 a svojou činnosťou ovplyvnila životy niekoľkých generácií Rómov. Prebudila v nich hrdosť na vlastnú identitu a zanechala v českej i svetovej vede a kultúre nezmazateľnú stopu. Vďaka mojej práci v Nadácii Milana Šimečku a nášmu projektu s Rómami žiť budeme. Ide o to ako, som mala tú česť sa s ňou osobne stretnúť a cítiť pokoru s akou pristupovala ku všetkým naokolo.

Milena Hübschmannová začala medzi Rómov, priamo do lokalít, kde bývali dochádzať v 50. rokoch minulého storočia. Bola to ona, kto povzbudzoval Rómov k písomnému prejavu. Bez preháňania stála za všetkým, čo sa v oblasti rómskeho písomníctva odohrávalo – motivovala autorov, redigovala ich texty, prekladala ich a hľadala pre nich vydavateľov. Bola tiež svedkom pokusu o minimalizáciu používania  hovorenej rómčiny pod tlakom totalitnej asimilačnej politiky. To jej odhodlanie podporovať rómsky jazyk a jeho používanie ešte posilnilo. Milena Hübschmannová zasvätila rómskemu etniku takmer celý svoj profesijný aj osobný život. Stála pri zrode vysokoškolského štúdia romistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, ktoré v roku 1991 zakladala a dlho viedla. Dokázala pozdvihnúť rómsky jazyk a kultúru na úroveň plnohodnotného akademického odboru, zostavovala slovníky, zbierala rómske rozprávky a piesne. Podporovala rómskych autorov v ich vlastnej literárnej tvorbe a stala sa nielen učiteľkou, ale aj blízkou priateľkou rómskych osobností.