spoločnosť rozdeľovala aj nominácia Miroslava Radačovského na post veľvyslanca, ktorú sprevádzal jeho konflikt počas rokovania parlamentného výboru. Verejnú diskusiu ovplyvnila aj komunikácia predsedu vlády k výstavbe veterných elektrární, ktorá opätovne otvorila debatu o spôsobe prezentácie strategických tém verejnosti.

obmedzovanie spôsobilostí štátu prináša ovocie

Najnovšia správa o bezpečnosti SR za rok 2025, ktorú zverejnil Úrad vlády  SR na pripomienkovanie, odhaľuje alarmujúce nepochopenie hybridných hrozieb. Namiesto systematického uchopenia témy, ktorá zahŕňa koordinované informačné operácie, podkopávanie dôvery v demokratické inštitúcie či manipuláciu verejnej mienky, správa nesúrodo spája rôzne javy vrátane kyberšikany. Výsledkom je dokument, ktorý neprispieva k lepšiemu pochopeniu bezpečnostných výziev, ale ukazuje, že štát nedisponuje ani základným analytickým rámcom na identifikáciu a hodnotenie hybridných hrozieb.

Keď tento prístup porovnáme s vyspelými európskymi krajinami, Slovensko sa javí ako štát, ktorý v tejto oblasti výrazne zaostáva. Krajiny s rozvinutými bezpečnostnými systémami systematicky analyzujú hybridné hrozby, budujú špecializované kapacity a investujú do dlhodobého monitoringu a prevencie. Slovensko naopak znovu ukazuje,  že tieto hrozby sú mimo hlavného záujmu, čím sa vytvára priestor pre pôsobenie nepriateľských aktérov bez efektívnych obranných mechanizmov.

Posledná správa iba potvrdzuje, že slovenská vláda ďalej systematicky marginalizuje tému hybridných hrozieb a oslabuje odborné kapacity, ktoré sa jej venovali, a ukazuje na neochotu vedenia štátu aktívne chrániť Slovensko voči týmto hrozbám.

pokračuje znižovanie dôveryhodnosti štátnych inštitúcií  

V období vysokej spoločenskej polarizácie na Slovensku pokračuje dlhodobý trend oslabovania dôvery občanov v štátne inštitúcie. V posledných rokoch k tomu prispeli viaceré kroky vlády, ktoré verejnosť vníma ako oslabovanie kontrolných a vyšetrovacích mechanizmov štátu. Medzi najvýraznejšie patrí zrušenie NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry, pokusy obmedziť fungovanie Úradu na ochranu oznamovateľov, drastické zásahy do kultúrnych inštitúcií či opakované škandály spojené s prideľovaním verejných dotácií.