vychádzajú prieskumy o nedostatočnej mediálnej gramotnosti. Ľudia sa v informáciách strácajú, nerozumejú prečítanému textu, nevedia určiť, kedy ide o lož a zavádzanie. Práve to, ako by ich stimulovalo k snahe odlíšiť sa. Vravia si, „ja nebudem za toho blbca, ja tomu rozumiem“, a tak sa spolu s rastom sociálnych sietí a dezinformácií začali preteky v „analyzovaní“. Netreba pripomínať, že nie každý má schopnosť analýzy. Nie je každý mozog stavaný tak, aby umožnil rozpitvať zložitú sieť informácii a syntetizovať z nich relevantné závery. I tak sa však o to takmer každý pokúša a mnohí majú pocit, že to perfektne zvládajú. Nezvládajú, ale s vervou sa zúčastňujú.

Malým, no hlučným prispením do diskusie napríklad býva zdôrazňovanie „nie sú všetci rovnakí“. Áno, a v noci je tma. Je predsa jasné, že nie sú všetci rovnakí a mňa vytáča tá falošná objektívnosť. Pri debatách o 2. svetovej vojne nikto nezačne upozorňovať na to, že všetci Nemci neboli nacisti.