ide o cielené využívanie korupčných stimulov, ktoré siahajú od finančných výhod až po politické protislužby so zámerom ovplyvniť kľúčové osoby tak, aby to prinieslo širší strategický efekt. Cieľom teda nie je len osobný prospech, ale aj získanie geopolitického vplyvu, budovanie lojálnych sietí, vytváranie dlhodobej ekonomickej závislosti alebo oslabovanie schopnosti štátu rozhodovať nezávisle. Strategická korupcia tak môže meniť mocenskú rovnováhu bez jediného výstrelu, a to prostredníctvom financií, energetiky, investícií či politických väzieb.

O strategickej korupcii môžeme hovoriť, ak sú prítomné tri základné prvky: korupčný stimul, zneužitie zverenej právomoci a širší strategický účinok. Nebezpečenstvo pritom nespočíva iba v jednotlivých kauzách, ale najmä v ich kumulatívnom dopade.

ako sa vytvárajú závislostné páky?

Západný Balkán dnes predstavuje jeden z najvýraznejších príkladov toho, ako sa zahraničný vplyv môže nenápadne premeniť na dlhodobý politický nástroj. Napríklad v Srbsku zohral kľúčovú úlohu energetický sektor. Plynoví sprostredkovatelia a firmy napojené na štát vytvorili sieť závislostí, ktorá presahovala bežné obchodné vzťahy. Energetické dohody pomáhali upevňovať lojalitu elít, distribuovať ekonomické výhody a zároveň posilňovať politický vplyv Moskvy. Celý systém podporovala aj geopolitická realita: otázka Kosova a balansovanie Srbska medzi Ruskom a Západom.

Ruský vplyv sa tu opiera najmä o miestnych politikov, podnikateľov a úradníkov. Títo domáci aktéri premieňajú zahraničné peniaze na klientelizmus a osobnú moc. Nejde pritom len o bežné úplatky, ale o postupné oslabovanie kontroly a vytváranie závislostí, ktoré cudzej mocnosti zabezpečujú dlhodobý vplyv v tomto citlivom regióne.

Veľmi symbolickým príkladom je aj prípad bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera. Aj bez priameho dôkazu o korupčnom stimule sa „schröderizácia“ stala označením pre nebezpečné prepojenie vysokej politiky, osobných výhod a zahraničnopolitických záujmov, ktoré pomáhalo legitimizovať a prehlbovať európsku strategickú závislosť na Rusku.

strategická korupcia môže prispieť aj k rozvratu demokracie

Na prvý pohľad vzdialený, no dôležitý, je prípad Sudánu, pretože ukazuje inú tvár strategickej korupcie. Nejde tu primárne o vytváranie ekonomickej závislosti, ale o korupčne sprostredkované spojenectvo medzi zahraničnými aktérmi a domácimi mocenskými centrami, ktoré bránili reformám a demokratickému prechodu. Výmenou za prístup k nerastnému bohatstvu, strategickému územiu a politickému vplyvu získavali sudánske elity peniaze, zbrane, ochranu a medzinárodnú oporu. Výsledkom bolo oslabovanie štátu a upevňovanie násilných, predátorských štruktúr. Sudán tak ukazuje, že strategická korupcia môže byť aj nástrojom rozvratu, nielen závislosti.

slovensko: strategická závislosť ako bezpečnostné riziko

V prípade Slovenska ide o situáciu, v ktorej sa dlhodobá závislosť od ruského plynu, ropy a jadrového paliva postupne premieta do politických rozhodnutí, ktoré túto závislosť v rôznej miere zachovávajú aj po ruskej invázii na Ukrajinu.

„Robert Fico aj na pôde EÚ opakovane vystupoval proti rýchlemu ukončeniu dovozu ruského plynu.“

Slovensko teda stále patrí medzi krajiny EÚ s významnou závislosťou od ruských energetických zdrojov. Aj v roku 2026 sme naďalej dovážali ruský plyn a ropu a všetky naše reaktory historicky fungovali na ruskom jadrovom palive a technológiách. Hoci sa začala diverzifikácia, napríklad prostredníctvom civilnej jadrovej spolupráce s USA či vynútenými dodávkami ropy cez ropovod Adria po ruskom bombardovaní Ukrajiny, stále ide skôr o pomalý a oneskorený proces. Podľa agentúr AP a Reuters má Slovensko s Ruskom uzatvorenú dlhodobú zmluvu na dodávky plynu až do roku 2034.