batérie berieme ako samozrejmosť. Nevenujeme im pozornosť, pokiaľ neprestanú fungovať. Napájajú mobily, počítače, hodinky, slúchadlá, elektrobicykle, autá aj satelity. Neexistoval by bez nich mobilný internet ani bezdrôtová komunikácia, ako ju poznáme. Technológie si zvyčajne spájame s obrazovkami, softvérom alebo umelou inteligenciou. Ich skutočný základ je oveľa menej nápadný – energia, ktorú sme si uložili do malého zariadenia a postupne ju spotrebúvame.

na začiatku bol experiment

Príbeh batérie sa začal dávno pred smartfónmi. V roku 1800 predstavil taliansky fyzik Alessandro Volta prvú elektrickú batériu – Voltov stĺp. Tvorili ju medené a zinkové disky oddelené látkou nasiaknutou soľným roztokom. Výsledkom bol stabilný elektrický prúd. Bol to nevídaný úspech. Po prvý raz sa podarilo elektrinu nielen uchovať, ale aj neskôr využívať. Nasledovala technologická revolúcia, ktorá si podmanila celý svet. Batérie sa začali využívať  v telegrafii, neskôr v rádiách, telefónoch a s každým rokom rástli možnosti ich využívania. Dnes by sme s vymenúvaním všetkého na baterky strávili veľa času.

energia do vrecka

Kým kedysi boli batérie objemné a ťažké, dnes ich nosíme vo vrecku, akoby tam ani neboli, také sú ľahké. Za ich zmenšením je množstvo práce, ktoré ale stalo za vynaložené úsilie. Zmenšené batérie sa totiž oveľa lepšie integrovali do zariadení, o ktorých v počiatočných štádiách ich vývoja mohli všetci iba snívať. Sci-fi sa ale stalo skutočnosťou. Väčšie i menšie batérie totiž poháňajú tisícky zariadení. Smartfón je v podstate malý počítač napájaný tenkou lítiovo-iónovou batériou – jej priemerná životnosť je od dvoch do piatich rokov. Rovnaká technológia poháňa bezdrôtové slúchadlá, tablety, počítače aj elektrické autá. 

Nehovoriac o detských hračkách, kvôli ktorým sú rodičia zásobení batériami skoro ako obchody s elektronikou. A to je len malá ukážka, čo všetko poháňajú malé zariadenia, do ktorých sme si odložili vytvorenú energiu, aby sme ju spotrebovali, keď sa nám zíde.