za posledné dva roky som sa minimálne trikrát snažil s pánom ministrom osobne stretnúť. Komunikoval som pritom aj s vedením jeho kancelárie. Ani jedno z plánovaných stretnutí sa napokon neuskutočnilo.

V jednom prípade som sa dokonca musel vrátiť z cesty do Bratislavy späť do Trenčína po tom, ako mi približne 40 minút pred plánovaným rokovaním oznámili, že pánovi ministrovi „do toho niečo prišlo“.

V minulom roku som pána ministra oficiálne listom požiadal o stretnutie aj v súvislosti s projektom Európske hlavné mesto kultúry Trenčín 2026. Chcel som s ním hovoriť o využití Posádkového klubu a zároveň o možnosti získať pre ministerstvo obrany európsku dotáciu vo výške približne 2 milióny eur, ktorá mohla významne pomôcť modernizácii objektu od audiovizuálnej techniky až po bezbariérovosť.

Namiesto stretnutia s ministrom obrany som bol následne odporučený na rokovanie s veliteľom Pozemných síl OS SR, hoci túto agendu sme dovtedy vždy riešili priamo s ministerstvom obrany.

Pamätám si aj vyjadrenia v duchu, že ministerstvo obrany momentálne „nemá čas riešiť EHMK, lebo musí zbrojiť“. Medzitým však rezort investoval desiatky miliónov eur do iných objektov a projektov. Posádkový klub v Trenčíne, ktorý sa nachádza v centre mesta a je súčasťou projektu EHMK 2026, zostáva vo vnútorných priestoroch v stave, ktorý nezodpovedá 21. storočiu.

Rovnako považujem za zvláštne, že keď minister obrany navštívil Letecké opravovne Trenčín, nepovažoval za potrebné stretnúť sa s primátorom mesta. O jeho návšteve som sa dozvedel až z médií.

Preto odmietam tvrdenia, že „rozohrávam politické hry“.

Nemám na to dôvod ani potrebu.

Čo však robiť budem vždy, je chrániť záujmy mesta Trenčín, jeho obyvateľov, podnikateľov a hodnoty, ktoré toto mesto reprezentuje. Považujem to za svoju povinnosť ako priamo volený primátor mesta.

Moja osobná skúsenosť s komunikáciou zo strany ministra obrany je totiž úplne iná, než ako ju dnes prezentuje verejnosti.

A v Trenčíne je tém na spoločné rokovanie viac než dosť.

Máme tu muničný sklad s ochranným pásmom, ktoré dlhodobo komplikuje výstavbu strategického dopravného prepojenia mesta. Máme tu Posádkový klub, v ktorom sa zastavil čas. Máme tu vojenské objekty v bezprostrednej blízkosti centra mesta vo vizuálnom stave, ktorý mestu nepomáha. Máme tu 40 hektárové vojenské letisko, ktoré je zároveň priestorom pre významné kultúrne a spoločenské podujatia.

Napriek tomu sa dnes dozvedáme, že problémom je festival Pohoda.

Festival, ktorý si tridsať rokov vytvára meno doma aj v zahraničí. Festival, ktorý platil komerčný prenájom a zároveň investoval vlastné prostriedky do infraštruktúry trenčianskeho letiska, čím pomohol nielen sebe, ale letisku a aj ďalším podujatiam.

Ak dnes minister obrany hovorí, že festival Pohoda môže odísť do Piešťan alebo do Žiliny, len to potvrdzuje, že buď nerozumie realite fungovania podobných podujatí, alebo sa tvári, že jej nerozumie.

Festival Grape pritom z Piešťan odišiel práve preto, že tam po obnovení civilnej leteckej dopravy nenašiel podmienky na svoje ďalšie fungovanie. Až následne našiel priestor v Trenčíne. To len ukazuje, aké mimoriadne náročné je na Slovensku nájsť vhodný areál pre festival podobného rozsahu a významu.

Pohoda je navyše na trenčianskom letisku už 22 rokov. Za ten čas tam vznikli technické, logistické aj organizačné podmienky, ktoré sa nedajú jednoducho presunúť z miesta na miesto podľa momentálnej politickej nálady.

Preto považujem argumenty o „rozširovaní výroby“ v Leteckých opravovniach Trenčín za veľmi nepresvedčivé. V Trenčíne veľmi dobre vieme, že realita fungovania letiska aj samotného festivalu je podstatne zložitejšia a dlhodobo nastavená tak, aby vedeli vedľa seba fungovať priemyselné aktivity aj kultúrne podujatia.

Zaujímavé pritom je, že rozširovanie výroby podľa všetkého neohrozuje festival Grape, výstava Záhradkár, motocyklové podujatia, škola šmyku ani ďalšie aktivity na trenčianskom letisku. Zdá sa, že jediným vážnym problémom je práve festival Pohoda.

O to viac vzniká otázka, prečo sa práve dnes vytvára tlak na festival, ktorý je už desaťročia prirodzenou súčasťou Trenčína a jeho identity.

Mrzí ma, že namiesto otvorenej a férovej komunikácie počúvame odkazy cez médiá a vytváranie dojmu, že problém neexistuje alebo že si ho niekto vymýšľa.

Ja v politike končím. Nemám potrebu robiť konflikty ani politické kampane. Ale ako primátor Trenčína a zároveň ako obyvateľ tohto mesta využijem všetky legitímne možnosti, aby som chránil záujmy Trenčína a ukázal verejnosti pravdu.

Som totiž presvedčený, že minister obrany dnes nehovorí otvorene a férovo o skutočných dôvodoch, prečo festival Pohoda zrazu nedostáva jasné stanovisko, či bude môcť pokračovať na trenčianskom letisku.

A bolo by veľkou chybou myslieť si, že ľudia nedokážu rozpoznať rozdiel medzi štandardným rozhodovaním a snahou politickej moci vytvárať tlak na slobodnú kultúru.

Nemyslím si, že sa obyvatelia Trenčína, jeho mestského regiónu, návštevníci festivalu ani tisíce jeho podporovateľov zmieria s tým, že by sa mali s festivalom Pohoda na trenčianskom letisku rozlúčiť len preto, že jeho sloboda, nezávislosť a hodnoty niekomu politicky prekážajú.

Ako človek, ktorý zažil osemdesiate roky a zákaz koncertov kapely Bez ladu a skladu, veľmi dobre viem, ako vyzerá tlak moci na slobodnú kultúru.

A práve preto dnes nemám dôvod mlčať.