úprimne, odkedy syn Jonáško vo svojich troch mesiacoch dostal od nezaočkovaného predškoláka, ktorý nám zakašľal doma v obývačke, čierny kašeľ, tak je to pre mňa téma, ktorá ma vie rozčúliť. Pre takéto bábätká je to choroba, ktorá môže byť smrteľná. Celkom dlho trvalo, kým sa vôbec podarilo identifikovať, že ide o čierny kašeľ. Aj predškolák, aj my, sme zúfalí, kašľajúci, chodili po lekároch, skúšali antibiotiká. Nikoho nenapadlo, že to nie je obyčajný kašeľ. Po dvoch týždňoch nosenia Jonáška na rukách v horizontálnej polohe, aby sa nezadusil, sa vrátila odniekiaľ naša pani pediatrička, ktorej mnohoročná skúsenosť identifikovala prvé zakašľanie a od dverí nás poslala na Kramáre na okamžitú hospitalizáciu. Nebol to pekný zážitok. Prišli sme z nemocnice s vychudnutým, vyčerpaným bábätkom akoby bez života. Možno len pre porozumie, prvú dávku očkovania sme ešte nestihli. 

Správa o úmrtí trojročného neočkovaného chlapca opätovne otvorila vážnu diskusiu o význame očkovania. Prípady chorôb, ktoré boli vďaka povinnému plošnému očkovaniu desaťročia prakticky pod kontrolou, sa opäť pripomínajú. „Slovenská akadémia vied vníma túto situáciu ako dôrazné varovanie pred dôsledkami oslabovania dôvery v medicínu a vedecké fakty.