kľúčové zistenia prieskumu podľa tlačovej správy:  

• index bezpečia v rodinách medziročne klesol zo 62 na 61 bodov, 
• 77 % Slovákov sa obáva celosvetového konfliktu,
•  50 % rodín uvádza, že ich psychickú pohodu narúšajú obavy z budúcnosti, 
• 44 % mladých pochybuje, či by boli dobrými rodičmi, 
• 35 % žien považuje samu seba za psychicky najohrozenejšiu osobu v rodine. 

Viac ako polovicu slovenských rodín trápia finančné starosti a obavy z budúcnosti. V tesnom závese sú zdravotné problémy, ktoré otvárajú aj otázky finančného zabezpečenia v prípade výpadku príjmu. „Ako finančný dom vidíme, že rodiny dnes neriešia iba majetok alebo financie. Čoraz viac ovplyvňuje ich život aj psychická pohoda, neistota či obavy z budúcnosti. Ak chceme byť pre rodiny dlhodobým partnerom, musíme rozumieť tomu, ako sa menia ich potreby aj pocit bezpečia,“ hovorí generálny riaditeľ UNIQA Rastislav Havran.

Podľa prieskumu sa viac ako tri štvrtiny opýtaných obávajú vývoja svetových udalostí. Najčastejšie ide o obavy z možného celosvetového konfliktu, ktoré uvádza 77 % respondentov. Strach z vojny v susednej Ukrajine aj z klimatickej krízy má zhodne 61 % opýtaných.

Rodinnú pohodu nenarúšajú len externé faktory, ale aj situácie vo vnútri rodiny. Za najväčších „nepriateľov“ rodinnej pohody považujú Slováci alkohol a sociálne siete, dokonca v rovnakej miere. Problém so závislosťou na nekonečnom scrollovaní by 9 z 10 Slovákov riešili úplným zákazom sociálnych sietí pre deti do 15 rokov. Prekvapivo mladí dospelí vo veku od 15 do 24 rokov s týmto zákazom skôr súhlasia. „Medziročne výrazne rastie závislosť od sociálnych sietí, ktoré dnes rodiny vnímajú takmer rovnako negatívne ako alkohol. Pri hodnotení vplyvu na rodinnú pohodu však mierne prevláda alkohol, keďže dôsledky online závislosti sú menej viditeľné. Sociálne siete zároveň používajú všetky vekové skupiny, preto ich ako problém často nevnímame dostatočne intenzívne. O tejto závislosti sa v rodinách navyše hovorí len málo – a netýka sa len detí, ale aj rodičov. 58% rodičov dokonca priznáva, že pri užívaní sociálnych sietí a mobilu nemôžu byť svojim deťom príkladom,“ hovorí analytik NMS Michal Mislovič. 

bezpečie  v rodine

Index bezpečia v slovenských rodinách medziročne klesol zo 62 na 61 bodov. Tento ukazovateľ sleduje viacero oblastí života rodín – od vzťahov a zdravia až po vnímanie okolitého sveta. Aj mierny medziročný pokles preto ukazuje posun v tom, ako rodiny vnímajú svoje zázemie a budúcnosť. Psychickú pohodu v rodinách podľa prieskumu tento rok najviac narúšajú finančné starosti – tvrdí to až 56% respondentov. Hneď za tým nasledujú obavy z budúcnosti (50%) a zdravotné problémy (49%). „Okrem zhoršenia ekonomickej situácie sú za poklesom aj sekundárne dopady. Napríklad ako sa k sebe chováme – až 14% Slovákov má z niekoho v rodine strach (vlani iba 9%). K psychickému ubližovaniu môže dochádzať až v 16% slovenských rodín (minulý rok 11%),“ uvádza Michal Mislovič, analytik prieskumnej agentúry NMS. 

pochybnosti o rodičovstve

Najvýraznejšie sa tieto neistoty a hrozby prejavujú pri pohľade mladých na rodičovstvo. Hoci dve tretiny bezdetných párov deklarujú, že by deti chceli mať, až 71 % bezdetných párov uvádza, že sa obáva, do akého sveta by svoje dieťa priviedli. Ďalších 44 % mladých pochybuje, či by boli dobrými rodičmi. Za ich pochybnosťami najčastejšie stojí ich aktuálny psychický stav a strach zo zlyhania vo výchove. „Keď mladí ľudia hovoria, že sa boja priviesť dieťa do dnešného sveta, nemali by sme to vnímať ako odmietanie rodiny. Skôr ako signál, že potrebujú viac istoty – vo vzťahoch, v zdraví, v budúcnosti aj v tom, že na náročné situácie nezostanú sami,“ dopĺňa Rastislav Havran. Túžba po dieťati je ale naďalej prítomná, hoci s pribúdajúcim vekom prirodzene klesá. „Zaujímavý je zlom okolo štyridsiatky, keď si bezdetní ľudia začínajú viac uvedomovať, že ich čas na rodičovstvo sa skracuje, a túžba po deťoch môže opäť zosilnieť. Vo veku okolo 45 rokov potom často prichádza isté zmierenie sa s tým, že rodičovstvo sa už nemusí naplniť,“ vysvetľuje Michal Mislovič z NMS.