zistenia v Správe o svetovom šťastí 2026 nám ukazujú, že intenzívne používanie sociálnych médií prispieva k poklesu blahobytu – spokojnosti, šťastia, mladých ľudí v anglicky hovoriacich krajinách a západnej Európe a to najmä dievčat. Hodnotenie života medzi ľuďmi mladšími ako 25 rokov v Spojených štátoch amerických, Kanade, Austrálii a na Novom Zélande za posledné desaťročie dramaticky kleslo, zatiaľ čo priemer u mladých ľudí vo zvyšku sveta sa zvýšil. Medzinárodný prieskum medzi 15-ročnými v takmer 50 krajinách sveta naznačuje, že intenzívne používanie sociálnych médií je v priemere spojené s výrazným poklesom blahobytu. Akýkoľvek účinok je však vysoko závislý od typu používanej platformy sociálnych médií, spôsobu jej používania, ako aj od demografických faktorov, ako je pohlavie a socioekonomické postavenie. Súvislosť medzi sociálnymi médiami a zníženou mierou blahobytu sa objavuje vo viacerých zdrojoch vrátane prieskumov, prierezových a longitudinálnych štúdií a prirodzených experimentov. Existujú však značné rozdiely v interpretácii dôkazov profesionálnymi vedeckými organizáciami, vrátane rozdielov v presnosti citovania, kontextových detailoch, uznávaní obmedzení a záverov. Zhodujú sa však na tom, že platformy riadené algoritmicky spravovaným obsahom majú tendenciu vykazovať negatívnu súvislosť s blahobytom, šťastím, spokojnosťou, zatiaľ čo tie, ktoré sú určené na uľahčenie sociálnych väzieb, vykazujú so šťastím jasnú pozitívnu súvislosť. Sociálne médiá vytvárajú štandardný problém kolektívnej akcie – ak existujú kanály sociálnych médií, ľudia strácajú, ak sa k nim nepripoja, nezapoja, ale väčšina ľudí napriek tomu súhlasí s tým, že by sa im darilo lepšie, keby neexistovali.
záleží na konkrétnom type sociálnych sietí
Vedci rozdeľujú internetové aktivity mládeže na dve odlišné skupiny. Prvá skupina zahŕňa komunikáciu, čítanie správ, vzdelávanie sa. Tieto činnosti výskumníci spájajú s vyššou životnou spokojnosťou. Druhá skupina obsahuje sociálne siete, hranie hier a bezcieľne prezeranie si obsahu. Takéto aktivity korelujú s výrazne nižším pocitom osobného šťastia. Dievčatá navyše trpia nadmerným používaním sociálnych sietí viac ako chlapci.
Výskum z Latinskej Ameriky prináša do tejto problematiky detailnejší pohľad a taktiež ukazuje, že nie všetky digitálne platformy pôsobia na ľudí rovnako. Aplikácie určené na priamu komunikáciu, ako napríklad WhatsApp, šťastie podporujú. Siete, ktoré využívajú algoritmy a influencerov, spokojnosť, naopak, znižujú. Ide najmä o platformy Tiktok, Instagram alebo sieť X. Zmysluplná komunikácia a budovanie digitálnych vzťahov teda môžu ľudský život skutočne obohacovať. Bezcieľne skrolovanie algoritmického obsahu naopak oberá používateľov o radosť, čas, energiu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.