to by svedčilo o národoveckom príbehu hudecovskej rodiny. Ladislavov otec Juraj však pochádzal z tradičnej mlynárskej rodiny s mlynmi rozsiatymi po celom kraji medzi Banskou Bystricou a Zvolenom: v Oravciach, Dolnej Mičinej, Čeríne, Hrochoti, Sebedíne, Zolnej, Očovej, Lieskovci, Zvolenskej Slatine, pri Zvolene. Bol dobrý remeselník a keď sa čas mlynov v druhej polovici 19. storočia skončil, preorientoval sa na staviteľstvo, splývajúce v prvej generácii s architektúrou. Nebolo to v tých časoch nič nezvyčajné, podobne selfmademansky začínal martinský Blažej Félix Bulla či peštiansky Ján Nepomuk Bobula.

identita

Ladislav Hudec sa narodil v roku 1893 v uhorskej Besztercebányi, v slovenskej Banskej Bystrici. Tá bola vtedy uhorským mestom. Hovorí sa, že za živa v Bystrici, po smrti v nebi, tak je to aspoň zachytené v najstaršej písomnej podobe v Korabinského Lexikóne z roku 1786.

Čo si pamätám, Banská Bystrica bola vždy pekným mestom a pekná je aj dnes. Možno aj preto, že je dopravne spletitá, nikto si netrúfol ako v iných mestách zničiť jej stred medzi Dolnou ulicou, Námestím SNP a Hornou ulicou. Všade je tam zákaz vstupu automobilov a to, že som ho porušil, pokladám za barbarstvo. Aj tak som sa však do domu Hudecovcov na Skuteckého ulici 13 nedostal, múzeum bolo kvôli inému podujatiu zavreté, ale milá mladá kustódka mi publikácie o Ladislavovi Hudecovi a jeho otcovi Jurajovi priniesla  na výstavu Otisa Lauberta, takže z nich môžem čerpať rovnako ako zo Štefana Šlachtu, ktorý sa zaoberal slovenskými architektmi vo svete a bol prvý, kto mi o Hudecovi rozprával.

Banskobystričanov pokladám za rafinovaných, lebo dopravu odklonili zo stredu mesta z jednej strany okolo stanice a z druhej smerom do hôr na Podbrezovú. Oplatilo sa.

Ladislav Hudec sa podpisoval po slovensky Ladislav Hudec, po maďarsky László Hugyecz a po čínsky Wu-Ta-Kche. To bola jeho trojitá identita a mal ešte americkú s pridaným „E“ v mene Ladislav E. Hudec. Tú prvú používal doma, tú druhú v Budapešti a po tom, ako sa rodina jeho otca presťahovala do Maďarska, tam, tú tretiu v Šanghaji v rokoch 1921 – 1947 a štvrtú v Spojených štátoch od roku 1947 až po smrť v roku 1958. Poslednú identitu si priniesol do spoločnej hrobky Hudecovcov v Banskej Bystrici, kde je dnes pochovaný. 

Ladislav Hudec bol u nás neznámy ešte aj vtedy, keď si ho osvojili v Číne a Maďarsku. Dnes je najmä vďaka Štefanovi Šlachtovi, Ladislavovi Kabošovi, Dodovi Šimončičovi, Kláre Kubičkovej, Eve Furdíkovej, Marošovi Semančíkovi, no aj Kristíne Mišechovej súčasťou slovenskej kultúrnej pamäti. 

štefánik sem, Hudec tam

Ladislav Eduard Hudec sa narodil 8. januára 1893 v Banskej Bystrici. Meno Eduard dostal po matkinom otcovi Eduardovi Miloslavovi Škultétym. V roku 1906 sa rodina presťahovala do vily, ktorú postavil otec Juraj Hudec. Ak hovoríme o Hudecovej Banskej Bystrici, nie je to mesto Ladislava, ale jeho otca Juraja, Györgyho. Rád dodávam, že staviteľ Hudec vlastnil jedno z prvých troch áut v Banskej Bystrici – to je vždy radosť.  

Na evanjelickú ľudovú školu, na nižšie evanjelické a vyššie katolícke gymnázium chodil malý a mladý Ladislav v Banskej Bystrici, v roku 1910 odišiel študovať do Budapešti architektúru. Slovensko prišlo o jedného škultétyovského kňaza, dostalo však do vienka svetového architekta.