časť týchto historických objektov padla za obeť vznikajúcim novým štvrtiam za minulého režimu, po ktorom nasledovalo ďalšie ničenie v dôsledku necitlivej výstavby. Našťastie to nebol osud všetkých, niektoré pretrvali a dnes môžu podávať svedectvo. Nadšenci z radov občianskych združení viacerým z nich vdýchli nový život a návštevníkom sprostredkovali typ zážitku, ktorý pestuje citlivosť na otázky, ako vojnové udalosti zasiahli do života obyčajných vojakov na oboch stranách konfliktu. Sugestívne spomienky pamätníkov a čiernobiele zábery súdobých dokumentaristov vytvárajú našu predstavu o dobových reáliách a udalostiach.

počiatky opevňovania a generál Šnejdárek

Priestor dnešnej Bratislavy, nachádzajúci sa v strategickej polohe bratislavskej brány s brodom a prastarou komunikáciou vedúcou popri Dunaji, bol pre staviteľov prvých hradísk lákavý už od praveku. Rôzne opevnenia tu vznikali aj v časoch Rímskej ríše a Veľkej Moravy, neskôr v časoch stredovekého Uhorska tu stál významný pohraničný hrad. Za rakúskej monarchie mesto zase strážilo prístup k neďalekej Viedni.

PETER GRZNÁRAkcia Festung Pressburg 27. septembra 2025 pred bunkrom B-S 4: Prístrojová doska Volkswagenu Kübelwagen.

PETER GRZNÁRAkcia Festung Pressburg 27. septembra 2025 pred bunkrom B-S 4: Nemecká poľná nemocnica.

Strategický význam Bratislavy sa nezmenšil ani so vznikom prvej Československej republiky, ba naopak. Mesto ležiace na okraji štátu, pri hraniciach s potenciálnymi nepriateľmi, bolo vojensky extrémne zraniteľné. Keď sa v 30. rokoch minulého storočia skomplikovala zahraničnopolitická situácia v súvislosti s nástupom fašizmu v Nemecku, pristúpilo sa k výstavbe rozsiahlych opevnení inšpirovaných francúzskou Maginotovou líniou.  

Bratislava nemohla byť výnimkou. V niečom však bola aj „... v kontexte prvorepublikových opevnení unikátna, pretože na jej území vzniklo architektonicky najpestrejšie zastúpenie jednotlivých typov opevnení“, hovorí Pavol Škorvánek z občianskeho združenia Bunkre a dodáva: „Vďačíme za to legendárnemu generálovi Jozefovi Šnejdárkovi, pôsobiacemu na Zemskom vojenskom veliteľstve v Bratislave, ktorý už v roku 1933 začal budovať prvé, zatiaľ atypické pevnostné prvky a objekty.“

PETER GRZNÁRKoľaje, ktoré mali zabrániť prieniku tankov a obrnených vozidiel do blízkosti bunku B-S 4 Lány.

republiku si nedáme...

„Mali sme sa brániť!“ často zaznieva vo verejnom priestore na margo vojenskej obrany prvej ČSR  voči hitlerovskému Nemecku. Bez toho, aby sme zabudli na túto tému a legitímne otázky, ktoré nám kladie, nás zážitok v kontakte s mohutnou betónovou architektúrou jednako vedie k tomu, aby sme sa aspoň na chvíľu v myšlienkach vzdialili od obvyklých naratívov a preniesli sa v čase do v niektorých detailov bázeň vzbudzujúcej minulosti, ktorá pre abstraktné úvahy môžu poskytnúť plastickejší podklad. Tak tomu bolo v mojich rozhovoroch s nadšencami,  akým je napríklad Martin Kubala z občianskeho združenia Múzeum Petržalského opevnenia, ktoré obnovuje  bunker B-S 4 Lány. Jeho osobná angažovanosť a hlboká znalosť problematiky československých opevnení zväčša nepripúšťajú rýchle súdy a historické zjednodušenia.