Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Esej: Výročie konca druhej svetovej vojny nám pripomína lekciu o nejednoznačnosti civilizačného pokroku

.tomáš Zálešák .spoločnosť .spoločnosť

Musím sa vracať k nadpisu, ktorý dal Churchill záverečnému, šiestemu dielu svojich pamätí z druhej svetovej vojny, pretože s mimoriadnou hutnosťou vyjadruje paradoxnú povahu tejto vojny, jej priebehu aj výsledkov. Výročie, ktoré si v Európe pripomíname 8. mája, je výročím víťazstva, isteže. No nemenej je pripomenutím tragédie, ľudských zlyhaní a zločinov.

Esej: Výročie konca druhej svetovej vojny nám pripomína lekciu o nejednoznačnosti civilizačného pokroku SOVFOTO/UNIVERSAL IMAGES GROUP/GETTY IMAGES Vojaci Červenej armády s nacistickými zástavami počas osláv Dňa víťazstva na Červenom námestí v Moskve na konci druhej svetovej vojny.

je to aj príležitosť pre pietnu spomienku na obete. A v neposlednom rade je to pripomenutie pýchy civilizácie, ktorej normy sa zrútili s následkami, ktoré naďalej volajú po reflexii; aj politických zlyhaní, ktoré toto zrútenie sprevádzali a otvárali cestu najhoršej vojnovej katastrofe v známych dejinách.

premenné a konštanty

Ani dnes nie je možné myslieť na koniec vojny a víťazstvo nad mocnosťami Osi bez toho, aby sme uvažovali o tom, čo im predchádzalo a čo nasledovalo. Tie následky sú naďalej s nami (dokonca aj s tými generačne opakovanými „zárezmi“ na krivkách štatisticky znázorneného populačného vývoja národov a regiónov). Spolu s nimi pretrváva aj riziko opakovania zlyhaní, ktoré katastrofu privodili.

Naše vyvodzovanie zmysluplných dôsledkov z minulosti 20. storočia, so zvláštnym dôrazom na jeho prvú polovicu, je úloha, ktorá nekončí. A nielen to: jej naliehavosť sa stupňuje s tým, ako spomedzi živých odchádzajú pamätníci, svedkovia a účastníci spomínaných udalostí. O to viac, ak sme dnes svedkami cynického zavrhovania ich nenahraditeľnej skúsenosti, vytrácania sa aj zámernej likvidácie a falšovania historickej pamäti, a vzostupu novej vlny pohŕdania zdedenými, ťažko vydobytými, nesamozrejmými aj opakovane porušovanými normami civilizovaného správania vo vojne aj mieri. K tomu opätovná, čoraz explicitnejšia a bezostyšnejšia rehabilitácia už v 20. storočí naplno rozvinutých princípov a metód totalitného vládnutia, ktorého vykonávatelia aj ašpiranti dnes majú k dispozícii nové, špičkové technológie spolu s mobilizovateľnými, „systémom“ frustrovanými ľudskými masami; a sú tu aj masy ľudí, ktoré sa dnes – bez možnosti oprieť sa o akýkoľvek „systém“ – ocitajú v stave prebytočných, bez vlasti migrujúcich obyvateľov medzi rôznymi miestami planéty.

„Je to aj pripomenutie politických zlyhaní, ktoré otvárali cestu najhoršej vojne v dejinách.“

Krízu ďalej v synergickom efekte prehlbujú výkyvy globálnej ekonomiky vznikajúce v dôsledku ozbrojených konfliktov aj nezávisle na nich. 

V tejto súvislosti treba tiež stručne pripomenúť boom nových technológií, ktoré sú nielen vojensky konvertovateľné a zneužiteľné na deštrukciu, ale vo svojej „civilnej“ podobe pôsobia destabilizujúco na existujúce inštitúcie zastupiteľských demokracií. Umožňujú mobilizáciu más a šírenie extrémistických ideí na globálnej úrovni. A opäť: novým totalitným vodcom dávajú do rúk nové nástroje totálnej kontroly podmaneného obyvateľstva.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite