presne pred 170 rokmi sa narodil Sigmund Freud. Rakúsky lekár, ktorého takmer každý nazýva psychiatrom, i keď žiadnym nebol, pretože jeho prax bola pôvodne neurologická. Tým, čo robil, bol viac psychológom alebo psychoterapeutom, hoci bol súčasne lekárom. 

Psychiatria ho za jeho študijných čias veľmi neoslovila. A nebol iba rakúsky lekár, ale aj moravský, keďže sa narodil v Příbore na Morave, respektíve židovský, keďže to bolo v židovskej rodine. To ho mohlo stáť život, ale holokaustu, na rozdiel od svojich štyroch sestier, sa mu podarilo z milovanej Viedne, kde prežil takmer celý život, napokon na poslednú chvíľu ujsť. Z Viedne, čo je kúsok od nás. 

I preto je jeho príbeh pre nás taký vzrušujúci, pretože sa stáčal okolo našej krajiny, pretože sa odvíjal v geografickom a kultúrnom prostredí, ktoré nám je dobre známe. Zaoberal sa najprv histologickým skúmaním a pitvaním živočíchov. Až neskôr teoretizoval o ľudskom centrálnom nervovom systéme, ale to podstatné, čo vytvoril, bol model psychiky, v ktorom používal topografické metafory, teda akoby sa rozliehal v priestore. Vedomie, predvedomie a nevedomie sú oblasti, id, ego a superego štruktúry v čomsi, čo nazýval psychický aparát. Ak nemohla preniknúť do ľudskej psyché neurológia, pretože na ňu nedočiahla, a ak sa k nej náboženstvo približovalo len ako k niečomu neuchopiteľnému a transcendentnému, Freudov prístup ju dokázal rozparcelovať tak, že možno s istým nadsadením hovoriť o pitve, ale zaživa, teda v pravom zmysle slova o vivisekcii, pretože to rozoberanie zároveň dáva zmysel, analýza je napokon zároveň aj syntézou.