ako starec, ktorý završuje svoj život a vracia sa k svojim židovským koreňom, tento vzťah mením. V príbehoch, legendách, mýtoch, symboloch a rituáloch začínam vidieť zmysel a cestu. Kľukatú, plnú nástrah a pochybností – ale cestu. Cestu viery, ktorá je zdrojom nádeje. Viery, ktorá nemusí byť rovno náboženská alebo politická. Cestu lemovanú dejinnými a životnými udalosťami. 

Napríklad máj 2026: Desiateho mája pietny akt v Letoch u Písku, spojený s holokaustom Rómov a Sintov v Česku. Výstup na Bradlo – rituál spojený so slovenskou štátnosťou. Tryzna v Terezíne, venovaná obetiam nacistického šialenstva počas WV II. 

Bradlo a Lety u Písku sa konajú v jeden deň, bolo treba si vybrať. Vybral som si Bradlo, pretože zápas o dôstojný pamätník na mieste koncentračného tábora pre Rómov a Syntov bol, po desaťročiach rôznych peripetií, dobojovaný. Zápas o zmysel a charakter slovenskej štátnosti zatiaľ nie. 

„Tie naše symboly a rituály sú teda čo?! Príprava obetovať kvôli nim životy, keď príde čas?“