vládny Hotel Bôrik praskal vo švíkoch. Prezident, predseda parlamentu, premiér, minister zdravotníctva a šéf parlamentného zdravotníckeho výboru predniesli svoje politické príhovory. Ak by v publiku sedel niekto nezorientovaný a zavrel by si oči, ani by nerozoznal, že slová prihovárajúcich sa vychádzajú z úst politikov práve tých strán, ktoré posledných  pätnásť rokov riadia rezort zdravotníctva a zodpovedajú za jeho výsledky. Dokonca za niektoré myšlienky – ako napríklad, že platy zdravotníkov by mali odzrkadľovať aj odmenu za výkon, čo dnes nie je – by sa dozaista nehanbili ani v pravicovej opozícii.

Lenže ako dôverovať vládnym politikom a ich reformnému odhodlaniu, odvahe a líderstvu, že práve teraz – po pätnástich rokoch vládnutia a zároveň tesne pred komunálnymi a parlamentnými voľbami – sú schopní a ochotní uskutočniť systémové zmeny, ktorých potreba vyplynula zo záverov auditu vybraných piatich štátnych nemocníc, keď hneď v prvých momentoch, ešte počas vládnej konferencie na Bôriku, neodzneli, respektíve nemohli odznieť z úst zástupcu audítorskej spoločnosti spolu so slovnou interpretáciou záverov aj relevantné dáta a grafy?