sekulárna spiritualita jednotlivcov, podobne ako náboženská, stojí na dvoch pilieroch: Na tom, ako subjektívne vnímame kvalitu svojho života a na postoji k smrti. Spiritualita je prenosná emócia. Kolektívne zdieľaná spiritualita vytvára spoločenstvá. Pokojne tomu hovorme subkultúry. Kolektívne zdieľaná spiritualita má svoje mocenské centrá. Tam, kde cirkev a štát nie sú oddelené, často dochádza k obmedzovaniu slobody občanov. Sekulárna spiritualita, keď nemá byť vytesnená na okraj spoločnosti, predpokladá nevyhnutnú mieru duchovnej slobody a voľby cesty životom. 

Som sekulárny človek a neverím v posmrtný život. Gény a memy však prežijú. To neznamená, že sa umierania  a smrti nebojím.  

Kvalitu svojho života vnímam ako jazdu nerovným terénom – raz hore, inokedy dole, ale subjektívne ho vnímam ako naplnený zmyslom.

Zmysel života som nachádzal v láske, vo vzťahoch a v práci. Pokiaľ ide o morálku, snažil som sa byť slušný. Taká bola moja viera. Boh mi v nej nechýbal.