mali mi napadnúť všetci tí, ktorí sú medzi nami bez toho, aby sme vnímali farbu pleti či vôbec inakosť. Mne však napadli ľudia z osád. Cítila som sa v nich prijatá, cítila som, že to, že ja prijímam, mi je opätované. A keďže som už dávno v nijakej osobne nebola, tak si uvedomím pri takýchto príležitostiach, ako to dobré, čo som tam zažila, zostalo so mnou. Sentiment? Spomienkový optimizmus? Možno. Ale aj tak vám ku dňu, kedy si pripomíname dôležitosť rozmanitosti, rovnosti šancí pre všetkých, bohatosti rómskej kultúry ponúkam pár faktov, ale najmä pár nádherných fotografií z prostredia vylúčených komunít.

Medzinárodný deň Rómov si pripomíname od roku 1990. V deň, keď si pripomíname začiatok prvého celosvetového stretnutia Rómov, ktoré sa konalo práve od 8. do 12. apríla 1971 v Orpingtone pri Londýne. Bolo to stretnutie, v podstate prvý Svetový kongres Rómov (Romano kongreso lumiakro), ktorý sa stal ich prvým oficiálnym a jednotným politickým vystúpením. Na kongrese sa zúčastnili rómske delegácie zo 14 štátov. Československo zastupovali Miroslav Holomek a Ján Cibuľa, rodák z Klenovca, ktorý sa stal jednou z najvýznamnejších rómskych osobností Slovenska.

Účastníci kongresu odmietli nesprávne pomenovania „Cigáni, Zigeuner, Gipsy“, ktoré po stáročia znamenali očierňovanie, marginalizáciu a vylúčenie, a dohodli sa na spoločnom označení „Rómovia“. Spoločne sa dohodli na rómskej zástave, dovtedajšie dva pruhy – modrý (symbol neba) a zelený (znázornenie spätosti Rómov s prírodou) – doplnil červený kruh, symbol Ašókskej čakry. Za rómsku hymnu prijali ľudovú pieseň Gelem, gelem.

Delegáti taktiež založili medzinárodnú organizáciu Rómov – Union Romani (Únia Rómov), ktorá zastupovala 71 rómskych organizácií z 21 štátov. V marci 1979 sa stala poradným orgánom Organizácie Spojených národov (OSN). V súčasnosti sa nazýva Medzinárodná rómska únia (International Romani Union, IRU). Podkomisia OSN pre prevenciu diskriminácie uznala existenciu Rómov ako svojbytnej národnej etnickej skupiny v roku 1997. Od roku 1999 je Medzinárodná rómska únia členom sekcie mimovládnych organizácií pri OSN.

manželia Claude a Marie-José Carretovci

„Fotíme, len keď cítime, že to nikomu neprekáža,“ vraví francúzsky manželský pár.

CLAUDE A MARIE-JOSÉ CARRETOVCI Claude a Marie-José Carretovci: Detva, Československo, 1985.

CLAUDE A MARIE-JOSÉ CARRETOVCI Claude a Marie-José Carretovci: Strážnice, Česko, 1993.

Začiatkom roka sme si mohli pozrieť v priestoroch Slovenského národného múzea v Bratislave výstavu fotografií manželov Clauda a Marie-José Carretovcov z Francúzska s názvom Blízki a vzdialení. Výstava, ktorú si, verme, že budeme môcť pozrieť znova, možno niekde na východnom Slovensku či v Paríži,  približuje jedinečný fotografický cyklus, ktorý vznikal počas viac než štyroch desaťročí. Manželia Claude a Marie-José Carretovci sú francúzski fotografi žijúci v meste Rennes v Bretónsku, na severozápade Francúzska. Claude sa fotografii venuje od 70. rokov a Marie-José od 80. rokov 20. storočia. Ich vášňou je krajinná a reportážna fotografia, no ich srdce si získalo Slovensko – konkrétne južná časť stredného Slovenska a východ.