pýtam sa: Akú demokraciu vo svete, kde žijeme? Akú demokraciu v časoch, keď sa ľudia trasú o posty a platy? A akí sme demokrati, keď by sme ľudí s opačným názorom najradšej poslal niekam? 

Demokracia, ako sa o nej píše v múdrych knihách, je číra ilúzia, sen. No a? Nasleduj svoj sen! Možno po ceste vypustíš dušu, ale dáva to zmysel. Vzdoruj a rebeluj pod jej zástavou, pokiaľ dýchaš. 

Zdieľaná ilúzia je pre kráčajúcich cestou. Nestačí? No stačí, samozrejme. Nehovoriac o tom, že takáto cesta oslobodzuje. Myslím oslobodzujúci pocit, ktorý spočíva v tom, že kompas držím v rukách ja a nie „šéf“. 

Áno, ten pocit je podstatou ilúzie a sna o demokracii. Ilúzie, ktorá plodí (politickú) vieru, nádej, cestu, cieľ. Je ním sloboda. Tento pud zdieľame s ostatnými živými bytosťami. Alebo je vyhradený iba ľuďom?