vtedy prehovorili starozákonní proroci na území, ktorému dnes hovoríme Blízky východ, v starom Grécku Sokrates, Platón, Aristoteles, Buddha a upanišady v Indii, v Iráne Zarathuštra, v Ríme sa formoval prvý právny poriadok nášho civilizačného okruhu, zrodilo sa Zlaté pravidlo. Stopa po tomto období pretrvala. 

Po Starom Majstrovi (poznáme ho pod menom Lao Ć) zostal fascinujúci odkaz: taoizmus a ikonické dielo Tao Te Ting. Čítam ho v týchto dňoch n-tý raz a v hlave mi rezonuje niekoľko  pasáží, ktoré mi pripadajú aktuálne. Uvádzam ich ako voľné parafrázy podľa prvého českého prekladu originálu od Berty Krebsovej. Knihu vydal fanúšik Tao te Tingu Zdeněk Sklenář, spolu s prekladmi tohto diela od iných autorov. Odkazy na citované pasáže tohto prekladu sú nižšie (ide o reedíciu z roku 2016).   

To, čo je nemenné a stále, je tajomstvo počiatku Všetkého („Jeho jméno neznám. Označuji je jako „tao“ – str. 25)... „Tao vše plodí, ctnost vše živí. Vytvářet – a nevlastnit, působit – a nezáviset, být v čele – a neovládat. To je, co nazývám tajemnou ctností.“ Str. 51). 

Kráčame po ceste, ktorá sa nám mení pod nohami. Z okamihu na okamih, blik po bliku.