2. apríla sa niekoľko desiatok významných budov, monumentov, mostov a iných stavieb po celom svete rozsvieti na modro. Nechýbajú medzi nimi ani budova Opery v Sydney, Empire State Building, CN Tower v Toronte či socha Ježiša nad Rio de Janeiro. Ide o gesto spolupatričnosti so všetkými, ktorých sa autizmus dotýka. Modrá farba je symbolom dôvery, tradície, oddanosti a tiež komunikácie, s ktorou majú autisti často veľký problém. Ich nedostatky v sociálnej interakcii a predstavivosti ich často posúvajú na okraj záujmu spoločnosti. Slovensko sa každoročne zapája do kampane rozsvietenými múzeami, školami, divadlami, radnicami a na modro nasvietený býva tiež Bratislavský hrad.

Nedávne sťahovanie mi prinieslo veľa milých prekvapení. Najmä prenášanie kníh, ktoré akoby dokumentovali príbeh môjho života. Pred pár dňami som sa prehrabávala kopami a do ruky sa mi dostala kniha Ivony Březinovej: Řvi potichu brácho. Krič potichu braček.

Skvelá kniha. Napísaná autorkou, ktorá sa ponorila do sveta „špeciálneho dieťaťa“ jeho sestry dvojčaťa a mamy empaticky, napriek tomu, že ona sama priamu skúsenosť s dieťaťom s autizmom nemá. Témy sa chopila citlivo, s obrovskou snahou pochopiť spôsob fungovania takýchto detí v kontexte okolitého sveta, ktorého sa ich kráčanie svojím nepredvídateľným spôsobom, často nepochopiteľným ani pre tých najbližších, bytostne dotýka.