Rozlíšili sme v ňom široký rámec vzdelanosti a užší rámec vzdelávania. Sformulovali sme to takto: „Vzdelávanie je súčasťou vzdelanosti, nie samotnou vzdelanosťou. Vzdelanosť vytvára široký rámec vzdelávania, dáva mu spoločenský a kultúrny zmysel a vytvára jeho historicky špecifickú povahu.“

1

Napísali sme, že vzdelanosť znamená zásadnú rehabilitáciu nášho sociálneho a kultúrneho sveta, ľudského styku a vzťahov. Kriticky sme poukázali na to, že uvažovanie v tomto rámci sa dlho odkladalo  a vytesňovalo ako balast v mene technického a lineárneho spoločenského pokroku, hoci práve kultúrnosť tvorí základný zmysel našej existencie. Sformulovali sme to tak, že vzdelanosť a kultúrnosť sú spojené nádoby. Vzdelanosť je základom kultúrnosti sveta 21. storočia. Kultúrnosť, zveľaďovanie tvorí jej zmysel. 

2

Reč bude o kultúre a kultúrnosti vo svete Západu a v ruskom svete. Základnou bude otázka, prečo sa Ficov režim vrhol po voľbách v roku 2023 s takou zúrivosťou práve na kultúru. Kultúru a kultúrnosť nemožno od seba oddeliť. Kultúra je vnútorným rámcom kultúrnosti, jej lakmusovým papierikom. V roku 1989 to bolo najzreteľnejšie na prepojení ľudí kultúry a ľudí kultúrnosti, umelcov a ochrancov životného prostredia. Boli to však práve oni, ktorí začali novembrový étos rozkladať. Dodnes mi je to ľúto, lebo ich opustenie Verejnosti proti násiliu a prechod k mečiarizmu bol prvou veľkou ponovembrovou trhlinou kultúrnosti a dodnes nezacelenou ranou Slovenska. 

3

Vznik samostatného Slovenska sa neodohral v znamení novembrovej slobody, ale proti nej. To sa hlboko vpísalo do jeho príbehu, ktorý je odvtedy ustavičným zápasom slobody a neslobody, kultúrnosti a nekultúrnosti, vzdelanosti a nevzdelanosti. Za tých vyše tridsať rokov od vzniku samostatného štátu sa už vyformovalo množstvo hrdinov a falošných hrdinov,  poputčikov a renegátov na všetky štyri svetové strany. Za tie desaťročia vznikla slobodná, nepodkupná a nepoddajná kultúra, ktorú sa nepodarilo zlikvidovať ani najexcesívnejším nepriateľom kultúry.