matúš Šutaj Eštok naznačil potrebu zmeny Bezpečnostnej stratégie, čo v súčasnosti rezonuje medzi odborníkmi na bezpečnosť. Svetový poriadok je narušený, vojny majú stále väčší dopad na bezpečnostné prostredie, čo vyžaduje naliehavé zmeny v stratégii a praktických krokoch obrany štátu. Odborníci aj opozícia sa však obávajú, že súčasná koalícia by mohla zneužívať tieto zmeny na oslabenie našej zahraničnej a bezpečnostnej pozície.

Vládna politika je podľa propagandy vládnej koalície zameraná  na štyri smery, no preferuje tri východné a jednu Trumpovu líniu. Ničí tým vzťahy s NATO a EÚ, útočí na Ukrajinu a vedie k zvýšenej spolupráci s Moskvou a Budapešťou. Za Fica dochádza k likvidácii princípov súčasnej Bezpečnostnej stratégie a k zmene kľúčových inštitúcií podľa politických cieľov vlády. 

Svojimi útokmi na spojencov v NATO a EÚ, neúčasťou v Koalícii ochotných, čoraz väčšími priamymi útokmi voči Ukrajine a kolenačkovou politikou v Moskve a Budapešti vláda ničí naše viac ako dve desaťročia budované vzťahy. Oficiálna zmena Bezpečnostnej stratégie by mohla vyvolať polarizáciu spoločnosti a stať sa Ficovou predvolebnou kartou, podobne ako to vidíme v Maďarsku. Teraz prichádza aj s návrhom na zavedenie stavu ohrozenia do ústavy. 

potrebujeme stav ohrozenia alebo funkčné ozbrojené sily?

V týchto dňoch prebieha diskusia o úpravách právomocí ozbrojených síl, ktoré sa mohli riešiť už dávno. Aktuálne môžu ozbrojené sily reagovať len na leteckých narušiteľov a až pri vyhlásení vojnového stavu zasiahnuť aj proti iným hrozbám. Postup pri zásahu je presne definovaný úrovňami eskalácie a rozhodovaním politických autorít. Narušiteľom môže byť civilné lietadlo alebo iný letecký prostriedok, ktorý nekomunikuje s riadiacimi centrami letovej prevádzky. Dôvody môžu zahŕňať komunikačné poruchy, dezorientáciu posádky alebo prípad renegát, čo znamená vedomé zneužitie lietadla, napríklad na teroristický útok.

V prípade narušenia vzdušného priestoru je nutné najprv identifikovať narušiteľa a nadviazať s ním kontakt. Nasleduje výzva na úpravu letu, varovanie a ak je to nutné, vynútené pristátie alebo prerušenie letu. Takýto zásah je prípustný len v prípade inak neodvratnej hrozby. Postup stanovuje Zákon o ozbrojených silách (Zák. NR SR č. 321/2002 Z. z.), letecké predpisy a je súčasťou systému NATINAMDS, kde niektoré úlohy preberajú aj medzinárodné zložky. Avšak rozhodnutia o zásahu sa robia  na národnej politickej úrovni, nerozhodujú o ňom piloti. Stále monitorovanie vzdušného priestoru je hlavná „bojová“ úloha ozbrojených síl počas mieru.