Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

USA v Iráne: Ako NErobiť zmenu režimu

.francis Fukuyama .spoločnosť .politika

Americká zahraničná politika sa 28. februára, keď Donald Trump rozpútal svoju vojnu proti Iránu, ocitla v maximálnom chaose.

USA v Iráne: Ako NErobiť zmenu režimu TOM WILLIAMS/GETTY IMAGES 11. marec 2026, Washington: Tlačová hovorkyňa Karoline Leavittová a Donald Trump s novinármi pred Bielym domom. Prezident uviedol, že s Iránom „ešte neskončili“.

trump bol očividne presvedčený, že už úvodný dekapitačný úder povedie ku kolapsu islamského režimu a k jeho vystriedaniu novým vedením, ochotným spolupracovať so Spojenými štátmi. Vyzerá to tak, že si za vzor zobral Venezuelu, napokon, v prvom týždni operácie ju niekoľkokrát spomínal. Zdá sa však, že spolu s partnermi v zásahu podcenil schopnosť Iránu reagovať – režim zasypal amerických spojencov a základne v Zálive raketami a dronmi, narušil tamojšie ekonomiky a zdvihol ceny benzínu v USA.

Je na zlosť, že každý, kto zažil posledné štvrťstoročie americkej stredovýchodnej politiky, mal vopred vedieť, že vojna spôsobí množstvo nezamýšľaných – a ničivých – dôsledkov.

Po útokoch na Dvojičky z 11. septembra 2001 mali Spojené štáty dobrý dôvod zasiahnuť proti režimu Talibanu v Afganistane, ktorý dal azyl teroristom priamo zodpovedným za smrť tisícok Američanov. Bushovu administratívu zdanlivý úspech tohto zásahu povzbudil, aby v marci 2003 zasiahla v Iraku a zvrhla vládu Saddáma Husajna.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite