prvé poznatky z botaniky mala od učiteľa v ľudovej škole Václava Vraného, ktorý nosil deťom do školy poľné kvety, zbierky chrobákov, motýľov a iných prírodnín. Vzbudil v nich, v Izabele určite, záujem o okolitú prírodu. Po skončení šiestej triedy ľudovej školy sa Izabela pripravovala na učiteľské povolanie. Pre mnohé životné peripetie, okrem iného spojené aj so želaním otca, národným cítením a silnejúcim maďarizačným tlakom, musela učiteľstvo opustiť. V roku 1886 urobila poštársku skúšku v Revúcej a dostala menovací dekrét “Uhorskej kráľovskej poštárky”. 40 rokov, až do konca života, počas rôznych štátnych zriadení, bola vedúcou pošty v Blatnici. Denne, po skončení poštárskych povinností sa venovala samoštúdiu botaniky, po večeroch štúdiu literatúry a cudzích jazykov, aby mohla študovať odbornú literatúru v origináloch. Obdivuhodné. Niekoľkokrát publikovala pod pseudonymom v českých časopisoch. Zbierala kvety, ale neskôr aj huby, machy, lišajníky a lisovala ich. Keď mala 19 rokov, tak sa znova stretla s učiteľom Vraným, ktorý jej ukázal, ako zbierať rastliny aj s korienkami, ako ich vysušiť, prilepiť na suchý hárok, doplniť dátum zberu, miesto náleziska a meno zberateľa. Poučil ju, ako určovať rastliny podľa odborného kľúča na určovanie rastlín a ako povýšiť suchú rastlinu na herbárovú položku. V tom čase si Izabela dala natlačiť prvé herbárové štítky s nápisom Herbarium Textoris.

Izabela napriek tomu, že bola samouk a laik, udržiavala kontakty s uhorskými a európskymi botanikmi. Jeden z nich, maďarský botanik A. Margittai pomenoval nový druh bodliaka, ktorý objavila v roku 1893 jej menom - Carduus Textorisianus Marg.  Svoju prácu "O Turčianskej flóre" poslala v roku 1930 do súbehu Matice Slovenskej, jej herbár je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Bohatú kolekciu tvorí 4 878 položiek. Viac ako polovica sú jej vlastné zbery, ostatné získala výmenou či darom od domácich prírodovedcov akými boli napr. Kmeť, Holuby, Brancsik, Margittai, Hulják, Vraný alebo zo zahraničia: Švédska, Nemecka, Rakúska. Najviac položiek je z oblasti Turca a okolia Blatnice, kde prežila väčšinu svojho života.