nová osamostatnená disciplína ekonómie voľného trhu vyrástla z podhubia morálnej teórie, ako veda o ľudskom správaní. Hlavným predmetom bádania je teda človek – ten zvláštny „predmet“, ktorý je zároveň subjektom, veľkou otázkou sebe samému, zdrojom vlastného pohybu, a nie je len vecou, ktorou hýbu neosobné zákony. Je to bytosť nadaná rozumom, ktorá spolupracuje, hodnotí, rozhoduje sa, má plány, úmysly, presvedčenia. A v tomto kontexte zvláštnych kapacít, ktoré ho vyzdvihujú spomedzi živočíšnej ríše, je človek aj tvorom, vyznačujúcim sa prirodzeným sklonom vymieňať tovar za tovar, hodnotu za hodnotu, zmieňať, kupovať, predávať, obchodovať. V jazyku originálu označuje Adam Smith túto vlastnosť ako „propensity to truck, barter and exchange one thing for another“.
WIKIMEDIA COMMONS
Na tomto základe buduje Adam Smith svoju teóriu ekonomického voľného trhu ako zložitého systému, v ktorom vstupujú do interakcií množstvá fyzických aj právnych subjektov. A hoci tieto podnikajúce subjekty sledujú svoje vlastné, dalo by sa povedať sebecké záujmy, prispievajú tak k všeobecne prospešnému súhrnnému výsledku novej kvality sui generis; výsledku, ktorý nemal žiaden z nich vo vlastnom pôvodnom pláne, a ktorý prevyšuje ich vlastné očakávania a predstavivosť. Vlastnými slovami môžeme teda povedať, že ide o systém, ktorý je samoregulatívny, vyvíjajúci sa, v istom zmysle „nestabilný“ (tu môžeme – okrem iného – rozpoznať aj cestu myslenia vedúceho od Smithovej ekonomickej teórie k evolučným teóriám a neskôr aj ku kybernetickej vede).
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.