v práve existuje zásada, že neprávo nemôže zakladať právo, nesprávny a nezákonný postup nemôže viesť k spravodlivému a zákonnému výsledku.  Ako je to v prípade medzinárodného práva a použitia sily? Medzinárodné spoločenstvo a jeho inštitúcie sú často bezzubé a nedokážu si poradiť s extrémnymi režimami a agresormi. Rozhodovanie a akciu berú do rúk veľmoci, často bez autority a mandátu, ale poukazujú na to, že konečné výsledky sú to, čo rozhoduje, nie jalové moralizovanie. 

Prezident Donald Trump vyhral voľby okrem iného vďaka mohutnej kritike svojich predchodcov a mierovej propagande. Zaprisahal sa, že nebude v žiadnom prípade otvárať nekonečné vojny a už vôbec nebude utrácať americké životy a peniaze za budovanie fungujúcich štátov či demokracie. Ak, tak bude len presadzovať mier prostredníctvom sily.  

Na rozdiel od svojich „neschopných“ predchodcov, prezident Trump sľúbil, že bude presadzovať výlučne americké záujmy a nedovolí, aby niekto zneužíval Ameriku alebo medzinárodné organizácie na svoje ciele. USA to spečatili aj v najnovšej stratégii národnej bezpečnosti a obrannej stratégii. 

Volebná kampaň je preč a s ňou aj Trumpove sľuby. Vojnu na Ukrajine neukončil ani za rok namiesto sľubovaného dňa. Ukrajina si musí vytrpieť svoje nielen od Rusov, ale aj ústrky, posmešky a brutálny nátlak či koristnícke požiadavky od americkej administratívy. Keby išlo len o štýl politiky a jej komunikácie, dá sa nad to povzniesť. Lenže čoraz viac cítiť, že ide skôr o princípy než formu ich presadzovania. 

Minuloročná dvanásťdňová izraelsko-iránska vojna a americké útoky na iránske jadrové zariadenia vyrušili len na chvíľu. Keď USA začali používať vojenskú silu voči civilným lodiam pašerákov v Karibiku, právni a bezpečnostní experti dvíhali obočie. Najväčšie pochybnosti boli pri použití smrtiacich prostriedkov namiesto orgánov presadzujúcich právo. Po útoku na Venezuelu a zajatí prezidenta Madura sa už dvihla vlna kritiky a odporu. Povedali sme si, že USA tvrdo presadzujú svoju dominanciu na západnej pologuli podľa svojej najnovšej stratégie. Málokto však ľutoval venezuelský či iránsky režim. 

Posledný deň vo februári zaútočil Izrael a následne aj USA na Irán. Jedným z prvých cieľov bol najvyšší iránsky predstaviteľ podľa ústavy islamskej republiky – ajatolláh Alí Chámeneí a špičky iránskeho režimu. Alí Chámeneí bol nenávidený predstaviteľ krutého teokratického režimu, ktorý má na svedomí desaťtisíce obetí doma aj vo svete. Ale bol aj najvyšší ústavný činiteľ – štátny suverén. Zabitie panovníka je aj vo vojnovom konflikte v novodobých dejinách unikát. Najvyšší predstavitelia štátu požívajú vo všeobecnosti imunitu suveréna a sú nedotknuteľní počas výkonu funkcie.