európsky súd pre ľudské práva rozhodol v januári v prospech ženy zažívajúcej násilie a v rozhodnutí si môžeme prečítať, že Slovensko porušilo zákaz neľudského a ponižujúceho zaobchádzania. Informovala o tom mimovládna organizácia Fenestra z Košíc, ktorá poskytuje priamu pomoc a podporu ženám zažívajúcim násilie v partnerských vzťahoch a ich deťom. Výnimočný, dôležitý precedens, ktorý by mal viesť k reálnym zmenám v praxi. Povedzme si o ňom viac. A verme, že, takých žien, akou je žena z prípadu, ktorý sa musel dostať po rokoch opakovaných oslobodzujúcich rozsudkov pre páchateľa, po viac ako sedem rokov trvajúcom trestnom konaní až pred Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), bude aspoň o pár menej. Takých žien, ktoré majú pocit – a nielen pocit, ony tak žijú –, že im nikto neverí. „Roky som mala pocit, že mi nikto neverí a že to, čo som prežívala, nie je brané vážne. Tento rozsudok je pre mňa potvrdením, že násilie, ktoré som zažila, bolo skutočné a že štát ma mal chrániť. Dúfam, že moja skúsenosť pomôže iným ženám, aby sa nemuseli tak dlho domáhať spravodlivosti,“ hovorí.

Vráťme sa ale k modrinám. Keď som si čítala rozsudok, tak som miestami neverila vlastným očiam. Skutočne som si naivne myslela, že v prípadoch, keď je jednoznačne dokázateľné páchanie násilia na komkoľvek, tak nie je možné hovoriť o tvrdení proti tvrdeniu, ale je možné a potrebné páchateľa pomenovať a odsúdiť. 

Prípad sa týkal dlhoročného násilia páchaného na žene zo strany jej bývalého manžela, pričom ESĽP slovenským súdom vytkol, že nehodnotili skutky v kontexte rodovo podmieneného násilia. Sťažovateľka v prípade uvádzala roky fyzického a psychického násilia zo strany vtedajšieho manžela vrátane fyzických a verbálnych útokov, hrozieb, donucovacej kontroly a zastrašovania. Hoci bol v roku 2014 jej manžel odsúdený za jeden násilný trestný čin voči nej a boli prijaté opatrenia na obmedzenie kontaktu so sťažovateľkou, slovenské súdy ho nakoniec napriek rozsiahlym dôkazom neuznali vinným z týrania blízkej a zverenej osoby. 

O prípade sme sa rozprávali s právnou zástupkyňou sťažovateľky Vandou Durbákovou.

skúste nám, prosím, vysvetliť, čo znamená hodnotiť skutky v kontexte rodovo podmieneného násilia.

V prípade J. S. proti Slovenskej republike Európsky súd pre ľudské práva povedal, že slovenské súdy mali na prípad pozerať inak a citlivejšie. Nemali vnímať násilie len ako sériu oddelených incidentov, napríklad ako jeden útok, jednu hádku, jednu vyhrážku, ale ako dlhodobý a opakujúci sa problém, ktorý má svoje typické znaky a dynamiku.