sukne a nohavice nie sú len obyčajnými kusmi látky. V priebehu desaťročí nadobudli kultúrny a politický význam – stali sa znakom spoločenského postavenia, identity i miery osobnej slobody. Hoci by sa mohlo zdať, že v našom kultúrnom priestore ide už len o otázku vkusu, spor o to, kto a do akej miery určuje pravidlá primeranosti, sa v rôznych podobách vracia aj dnes.

keď si ženy obliekli nohavice

Nosenie nohavíc bolo v západnom svete dlhé stáročia považované za výsostne mužskú záležitosť. Už v polovici 19. storočia sa síce objavili prvé pokusy o reformu ženského odevu – napríklad tzv. bloomers spojené s americkou aktivistkou Ameliou Bloomer –, no vyvolali skôr posmech a odpor než prijatie.

Výraznejší posun nastal až na prelome 19. a 20. storočia, keď si ženy začali nohavice obliekať pri špecifických aktivitách, napríklad pri bicyklovaní, plávaní, turistike či záhradníčení. Praktickosť postupne začala prevažovať nad spoločenskými predsudkami. Zásadný zlom priniesla prvá svetová vojna. Ženy vstúpili do tovární a prevzali pracovné pozície mužov, čo si vyžadovalo bezpečnejší a funkčnejší odev.