zámerne som použil slovo „bohapusto“. Reč o slobode, ktorá presahuje rámec bežne chápanej politiky aj zákonodarstva môže zasahovať sféru metafyziky, a od metafyziky nie je ďaleko k teológii. Poďme však poporiadku.

významové roviny

Najskôr k dôležitosti nášho predmetu. Je pravdou, že pri slove „sloboda“ zväčša naskočí asociácia s politickými pomermi, kvalitou vlády a zákonodarstvom. Takto hovoríme o slobode v bežných, každodenných, praktických súvislostiach. Ale sloboda môže byť aj kategóriou v zmysle, ktorý politiku predchádza a prekračuje. Slobodou sa od klasických čias zaoberá nielen politická náuka a (samozrejme) etika, ale aj oblasť filozofie zaoberajúca sa bytím ako takým, teda „metafyzika“, a tiež veda o veciach božských, teda teológia. Črtajú sa nám tu viaceré roviny, v ktorých môžeme o slobode hovoriť, v ktorých sa na ňu môžeme odvolávať a z ktorých môžeme pre naše konanie čerpať inšpiráciu. Bohužiaľ, aj dôvody na vzájomné konflikty.

Vzťah medzi týmito rovinami je delikátny, a môže byť aj politicky výbušný. V časoch spoločenských kríz sa môžu spomenuté rôzne významy ocitnúť v konfliktoch, ktoré môžu prerásť do krvavého násilia. Metafyzické aj teologické dišputy mávajú svoj politický kontext. A z opačného konca: žiadna praktická politika nezostane nedotknutá metafyzickými teóriami, náboženskou vierou aj jej prípadnou stratou a rozpadom. A spormi, ktoré z toho vznikajú. Tieto spory sa neraz vedú s povestnou „teologickou zášťou“, ba „teologickou zúrivosťou“.  Niet divu. Je ľahké byť tolerantnými tam, kde nám o nič vážne nejde. Ale tam, kde ide o bytie a nebytie, o spásu a zatratenie, tam sa tolerancia veľmi rýchlo vytráca. Dejiny veľkých revolúcií môžu byť v tejto veci vynikajúcim príkladom a predmetom rôznych prípadových štúdií. Pri niektorých stránkach a prejavoch konfliktov tohto typu sa teraz pristavíme.

variabilné podmienky

Konkrétna, relatívna, a z povahy veci nevyhnutne obmedzená sloboda (mohli by sme hovoriť aj o konkrétnych „slobodách“ v množnom čísle), teda sloboda vo význame, v akom o nej najčastejšie hovoríme, je vždy sloboda realizovaná v určitých, reálne existujúcich, obligátne nedokonalých politických a právnych pomeroch. Realizovaná alebo aj ohrozovaná – ako, povedzme, v pomeroch Československa po roku 1989, Slovenska v roku 2026 alebo Francúzska piatej republiky. Môže zažívať svoj rozkvet a môže byť aj smrteľne ohrozená či priamo zahrdúsená. Niekedy ju možno pomerne úspešne obnoviť (ako v západnom Nemecku po roku 1945 alebo v krajinách strednej Európy po páde železnej opony), čo akiste závisí na mnohorakých okolnostiach, šťastnejších aj menej šťastných, blahodarných alebo škodlivých, v nemalej miere spoluurčovaných šťastnejšou či menej šťastnou históriou tej-ktorej krajiny a národa. (Je napríklad zrejmé, že pomery v dnešnom Afganistane sú z toho hľadiska menej prajné než pomery v ponovembrovom Československu. A ak by napríklad padol súčasný režim v Iráne, môžeme povedať, že napriek všetkým notoricky nešťastným okolnostiam by celkové tamojšie podmienky pre nastolenie slobodnejšej a reprezentatívnejšej konštitúcie mohli byť o niečo lepšie než napríklad v dnešnej Sýrii.)