píšem ho v čase inflácie moralizovania a prázdnych rečí, eskalácie tupého nacionalizmu, animozít medzi Východom a Západom, medzi náboženstvami, civilizačnými okruhmi. Píšem ho v dobe keď v mojej bývalej vlasti vládnu ľudia, ktorí si dôveru nezaslúžia ani náhodou a v mojej súčasnej vlasti sa moci chopili podobní. Píšem s vedomím, že po textoch, ako je tento sa ani lístok na strome nepohne. Márnosť nad márnosť?

Chválim revoltu proti svojej rezignácii. Svojej! Chválim rebéliu študentov, ktorí vymenili kriedu za námestia a, ako dúfam, zakrátko ju podaktorí vymenia za pozície a role v štandardnej politike. Chválim revoltu ľudí kultúry. Chválim revoltu proti korupcii. Chválim revoltu ako princíp. Jeho protipólom je nehybnosť a úpadok.