jeden z mnohých známych citátov, ktoré zazneli v knihe Božský imperátor Duny od Franka Herberta, znie: „Tí, ktorí si nezaslúžia moc, si ju udržiavajú rozosievaním hystérie.“ To, čo v roku 1981 čitateľov série Duna zasiahlo ako prevratný postreh, sa dnes už nedá vysloviť inak ako truizmus a klišé. 

Problémom dnešnej doby nie je priznať, že politici radi vzbudzujú hnev, aby s ním ďalej mohli pracovať, ale nájsť spoločenskú zhodu v tom, ktorí konkrétni politici sa o rozdeľovanie spoločnosti zaslúžili najviac. Opozícia ukazuje na koalíciu na čele s Robertom Ficom, koalícia na opozíciu, médiá, občianske združenia a ich rodiny. Naše názorové zákopy ešte väčšmi prehĺbili sociálne siete, ktoré nám algoritmami podsúvajú iba informácie z nášho názorového tábora.

NEST Institute sa koncom minulého roka pokúsil šírenie polarizácie na slovenskom Facebooku čo najlepšie vyčísliť a priradiť ku konkrétnym účtom. K tejto úlohe pristúpili pracovníci tak, že si (zjednodušene povedané) vytýčili slová a slovné spojenia, ktoré k polarizácii podľa nich prispievajú najviac – od vulgarizmov cez útoky na charakter či rodinu až po polarizačné rozdeľovanie na „my“ a „oni“. Potom ich zoradili na základe závažnosti a vyhľadali v prvej tisícke najpopulárnejších príspevkov na Facebooku každý mesiac od januára po september roku 2025. 

Výsledný rebríček je sfarbený najmä do červenohneda – dominujú Eduard Chmelár, Milan Mazurek, Ľuboš Blaha aj s Erikom Kaliňákom a celou stranou Smer – SD všeobecne. Svoje miesto si však vybojovalo aj Hnutie Slovensko s niektorými svojimi spriaznenými tvárami. Najjednoduchšie by bolo týmto celú tému uzavrieť – nenávisť šíria vládne aj mimovládne antidemokratické sily. Tým by sme však popreli celý význam vedeckého výskumu. Prístup by mal byť opačný – pred akceptovaním výsledkov podrobiť analýzu čo najkritickejším otázkam. Toto sú odpovede Patrika Haburaja a Veroniky Zahorjan z Inštitútu NEST. 

dajú sa polarizácia a nenávisť vôbec vyčísliť? Dajme tomu, že opozícia povie, že vláda je neschopná, pretože stále nedokončila diaľnicu, a vláda zareaguje, že to opozícia je neschopná, lebo len dokola opakuje argumenty z progresívnych médií. Obe sú to v podstate útoky na kompetenciu, ktoré napĺňajú aj kritéria vo vašej analýze. Nie je kontext natoľko premenlivý, že sa štatisticky nedá zohľadniť? 

Veronika Zahorjan: Áno, dá sa to vyčísliť čiastočne a zmysluplne, ale nie úplne. Presne preto je dôležité otvorene pomenovať, čo analýza robí a čo nerobí. Netvrdíme, že naša metodika dokáže zachytiť celý význam, úmysel alebo pravdivosť politickej komunikácie. Zachytáva opakujúce sa jazykové vzorce, ktoré sa spájajú s vyvolávaním hnevu, znižovaním kvality diskusie, dehumanizáciou oponenta a rastúcou polarizáciou. Jazyk je nástroj, ktorý normalizuje určité formy správania a pri opakovaní mení spoločenské normy. Preto má zmysel sledovať, ako sa vo verejnom priestore používa, nie iba čo sa hovorí. Zároveň platí, že kontext je kľúčový, a preto ho čiastočne zohľadňujeme. Hoci žiaden koeficient nedokáže plne zachytiť význam kontextu, koeficienty stále pomáhajú znižovať riziko systematického skreslenia pri veľkých objemoch dát.