motív sa objavil už počas Vianoc 2023 v betlehemskom evanjelicko-luteránskom vianočnom kostole a miestny pastor Munther Isaac ho začal šíriť ako symbol „Vianoc v čase vojny“. 

Pastor Munther Isaac pritom neponúkol len „silný obraz“, ale aj hotový výklad: opakovane tvrdil, že „ak by sa Ježiš narodil dnes, narodil by sa pod troskami“ budov, pod ruinami po izraelských náletoch.

Je to obraz navrhnutý tak, aby človeka –⁠⁠⁠⁠⁠ veriaceho či neveriaceho –⁠⁠⁠⁠⁠ udrel priamo do žalúdka. Súcit s civilistami, najmä s deťmi, je prirodzený; empatia sama osebe nie je problém. Problém sa začína v momente, keď sa zo súcitu stane rozsudok: ruiny sa povýšia na „definíciu Krista dneška“ a vianočný príbeh sa symbolicky presunie z Judska do Gazy –⁠⁠⁠⁠⁠ akoby sa „skutočný betlehem“ už nenachádzal v Bazilike Narodenia v Betleheme, ale tam, kde je najviac trosiek. V tejto logike obraz nevyzýva na premýšľanie, ale funguje ako emocionálne kladivo: kto sa pýta na príčiny a aktérov v pozadí, je okamžite vykreslený, akoby sa „pýtal proti dieťaťu“. A práve preto je jeho účinok taký silný –⁠⁠⁠⁠⁠ na scéne neleží hocijaké dieťa, ale Ježiško.

Munther Isaac z „Ježiša v troskách“ neurobil len lokálnu inštaláciu. Premenil ju na naratív, ktorý sa dá ľahko kopírovať, premietať, zdieľať a donekonečna reprízovať. Jeho kázeň „Kristus v troskách“ sa rýchlo rozšírila online a prebrali ju snáď všetky významné medzinárodné médiá; neskôr sa z nej stal aj názov a ústredná téma verejných vystúpení a diskusií –⁠⁠⁠⁠⁠ vrátane akademického prostredia, kde Isaac predstavil svoju knihu Kristus v troskách: Viera, Biblia a genocída v Gaze a rámcoval vojnu ako teologickú a morálnu obžalobu Izraela.