Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako psy husky zachránili mesto pred epidémiou záškrtu

.marian Jaslovský .spoločnosť

Pred sto rokmi, v roku 1925, na Aljaške zorganizovali 1600-kilometrovú štafetu psích záprahov, aby priviezli sérum do mesta, kde zúrila epidémia záškrtu. Úspech akcie bol tímový, ale do histórie sa dostali sibírski huskyovia Balto a Togo. Ich príbeh je prvým dielom seriálu o reálnych zvieratách, ktoré sa stali nesmrteľnými.

Ako psy husky zachránili mesto pred epidémiou záškrtu wikipedia

ako z katastrofického filmu

Mesto Nome vzniklo za zlatej horúčky a aj napriek masívnemu odlivu obyvateľstva zostalo najväčším mestom severnej Aljašky. V roku 1925 tu vypukla epidémia záškrtu, ohrozujúca hlavne deti. Sérum sa minulo rok predtým. Jediný lekár v meste Curtis Welch svoje povinnosti nezanedbal, vakcíny objednal, ale more zamrzlo skôr ako inokedy a zásielka nedorazila. Jedinou nádejou bolo doručiť sérum v 9 kg vážiacom valci z mesta Nenany, vzdialeného 1600 kilometrov. Lodná ani letecká doprava nebola v zimných podmienkach možná. Aljašský teritoriálny guvernér Scott C. Bone sa rozhodol najať na doručenie zúfalo potrebného lieku psie záprahy riadené mushermi – tradičný spôsob dopravy v tejto oblasti. 

štafeta milosrdenstva

Táto život zachraňujúca štafeta sa stala známou ako „Veľké preteky milosrdenstva“. Zúčastnilo sa na nej 40 musherov (psovodov) a viac ako 150 psov. Každý tím musherov a psov niesol balík približne 50 km za silného vetra a pri teplotách až -30°C, kým ho odovzdal ďalšiemu tímu. Výnimkou bol psí tím skúseného mushera Leonharda Seppalu, ktorý viezol sérum takmer 150 míľ cez najnebezpečnejšiu časť trasy. Seppala, pôvodom Fín, bol chovateľom huskyov a z jeho stanice pochádzali aj skúsený Togo a oveľa menej skúsený Balto. Vedúcim psom jeho záprahu bol Togo, Balta mal v svojom psom tíme jeden zo Seppalových asistentov Gunnar Kaasen. 

Práve jemu zverili posledný úsek trate. Jeho záprah vedený Baltom dorazil 2. februára 1925 do Nome a priviezol do mesta život. Celkový čas štafety bol 127,5 hodín, čo je asi 5 dní. Napriek niekoľkým kritickým momentom sa sérum podarilo doručiť a mesto bolo zachránené.

Gunnar Kaasen a BaltowikipediaGunnar Kaasen a Balto

Aj keď najväčšiu slávu zožal Balto (ako vedúci pes „v cieli“), odborníci hovoria, že na úspechu akcie má najväčší podiel Togo. Nech je ako chce, tento príbeh je inšpirujúci aj v tom, že poukazuje na potrebu kolektívneho ducha a synergiu výnimočných jedincov (v tomto prípade ľudí + psov) pri robení veľkých vecí. Na počesť slávnej štafety sa každoročne konajú preteky psích záprahov Iditarod, ktoré sú memoriálom cesty so sérom. 

sláva a ohrozenie

Kaasen s Baltom cestoval ako veľká hviezda po celých Spojených štátoch. Seppalovi sa nepáčila chvála, ktorú Balto zožal na úkor ostatných psov. Togo však nebol úplne v tieni, pretože on a niektoré ďalšie Seppalove psy sa vydali na vlastné národné turné. Seppala nakoniec poslal Toga na dôchodok do rezortu priateľa v Poland Spring v štáte Maine, kde sa dožil 16 rokov.

Leonhard SeppalawikipediaLeonhard Seppala

Balto a ďalší psi z jeho tímu (Alaska Slim, Billie, Fox, Tillie, Tye a Old Moctoc) mali komplikovanejší osud: stali sa atrakciou v podvodnej šou, ktorá sa vydávala za počestné vzdelávacie múzeum. George Kimble, podnikateľ z Clevelandu, ktorý prišiel do „múzea“, bol zhrozený z toho, že sa s týmito oslavovanými zvieratami zaobchádza ako s lacnou atrakciou a ako zle sa o ne starali. Kimble sa dohodol s majiteľom šou na kúpe psov za 2 000 dolárov (približne 36 000 dolárov v roku 2024). Aby Kimble vyzbieral finančné prostriedky na záchranu, uverejnil príbeh o ich smutnom a ponižujúcom osude do hlavných clevelandských novín The Cleveland Plain Dealer. Noviny spustili celoštátnu zbierku s názvom Balto Fund a verejnosť živo reagovala. Dary prichádzali z rôznych miest vrátane organizácií ako Western Reserve Kennel Club (oficiálny americký kynologický klub) a detí, ktoré prispievali svojimi peniazmi na obed. Len za desať dní Balto Fund vyzbieral viac ako 2 300 dolárov (približne 42 000 dolárov v roku 2024), čo bolo viac než dosť na to, aby Balta a jeho tím priviezli do Clevelandu. Prišli vlakom 19. marca 1927. Mesto usporiadalo na ich počesť sprievod na námestí Public Square. Psy potom previezli do zoologickej záhrady Brookside, kde v pohodlí dožili svoje dni. Po Baltovej smrti 14. marca 1933 bolo jeho telo zakonzervované a vystavené v Clevelandskom múzeu prírodnej histórie.

Gunnar Kaasen pri odhaľovaní sochywikipediaGunnar Kaasen pri odhaľovaní sochy

slávna socha

Socha Balta autora Fredericka Rotha v newyorskom Central Parku bola odhalená už 17. decembra 1925, len niekoľko mesiacov po jeho hrdinskom čine. Nápis na podstavci hovorí, že je venovaná celému psiemu tímu, ktorý Balto reprezentuje, a bol dokonca prítomný na slávnostnom odhalení: „Nezdolnému duchu psov, ktorí preniesli sérum cez ľad, vody a arktické búrky z Nenany do Nome v zime 1925“. Baltov pomník patrí medzi najnavštevovanejšie sochy v Central Parku – deti sa na ňu radi šplhajú a turisti si ju fotografujú. V New Yorku nájdeme aj sochu Toga – v Seward Parku na Manhattane.

Socha BaltawikipediaSocha Balta

nečakané odhalenie

Zaujímavé zistenie priniesla genetická štúdia Baltových pozostatkov z roku 2023: odhalila, že mal aj gény tibetských mastifov, ťažných psov z Grónska a psov z Vietnamu. Táto genetická rozmanitosť pravdepodobne umožnila Baltovi aj Togovi a ostatným Seppalovým psom znášať drsné podnebie Aljašky ešte lepšie ako moderní sibírski huskyovia. 

filmové stvárnenia

V roku 1995 priniesla spoločnosť Amblimation, animačná divízia produkčného domu Amblin Stevena Spielberga, celovečerný animovaný film Balto. Príbeh je do značnej miery fiktívny – Balto je tu vykreslený ako napoly vlk a túlavý pes, ktorý sa pridá k psiemu záprahu a preberie vedenie, keď ostatné psy už nedokážu pokračovať. Film sa dočkal dvoch priamych pokračovaní, ktoré sa sústredili na Baltove vymyslené potomstvo, hoci skutočný Balto bol kastrovaný už ako mladý. O mnoho rokov neskôr, v roku 2019, uviedla platforma Disney+ hraný film Togo s Willemom Dafoeom v hlavnej úlohe. Ten sa zameriava na menej známeho, no významného hrdinu psích záprahov.

Socha TogawikipediaSocha Toga

o organizácii psích záprahov

Človek, ktorý vedie psí záprah, sa nazýva musher. Jeho úlohou je riadiť psy, starať sa o ne a koordinovať celý tím. Najdôležitejším členom záprahu je lead dog, teda vedúci pes. Ten beží vpredu, určuje smer a tempo a musí presne reagovať na povely, ako napríklad „gee“ (doprava) alebo „haw“ (doľava). Za vedúcim psom bežia takzvaní swing dogs alebo point dogs. Ich hlavnou úlohou je pomáhať pri zatáčaní a udržiavať správnu líniu záprahu. Nasledujú team dogs, ktoré tvoria stred záprahu. Títo psi poskytujú silu a vytrvalosť – sú akýmsi „motorom“ celého tímu. Najbližšie k saniam sa nachádzajú wheel dogs, často najväčší a najsilnejší jedinci. Ich úlohou je niesť najväčšiu záťaž a stabilizovať záprah, keď sa sanice pohybujú po nerovnom teréne. 

o plemene sibírsky husky

Sibírsky husky, už ako nám jeho názov prezrádza, pochádza zo severovýchodnej Sibíri a jeho pôvod je spojený s kmeňom Čukčov, ktorý žili v povodí Kolymy. Žili spoločne po tisícročia a pomáhali svojim pánom v boji o prežitie. Ich hlavnou úlohou bolo ťahanie saní a využitie na lov. V roku 1908 priviezol deväť sibírskych huskyov priamo zo Sibíri na Aljašku ruský obchodník s kožušinami William Goosak a prihlásil ich do druhého ročníka pretekov All Alaska Sweepstakes na 408 míľ. V porovnaní s miestnymi saňovými psami vyzerali huskyovia malí a krehkí a vyvolávali posmech miestnych usadlíkov, ktorí uzatvárali stávky nie na umiestnenie, ale na to, či vôbec dôjdu do cieľa. Napriek všetkým očakávaniam sa Goosakov záprah vedený Thurstrupom umiestnil na treťom mieste a víťazné ťaženie týchto stredne veľkých psov sa začalo. Ďalšie úspechy na seba nenechali dlho čakať. Výkon sibírskych huskyov urobil veľký dojem na mladého škóta Foxa Maule Ramseye. Odcestoval na Sibír a nakúpil 70 najlepších psov z osady, alebo,  lepšie povedané, z trhoviska Markovo, ležiaceho na rieke Anadyr. V roku 1910 štartovali až tri tímy sibírskych huskyov na All Alaska Sweepstekes. Preteky vyhral John Johnson práve s huskyami, navyše vytvoril časový rekord, ktorý nebol prekonaný do roku 1983. Ramseye skončil druhý a tretí tím obsadil štvrté miesto. V roku 1930 bol sibírsky husky uznaný ako plemeno American Kennel Club. Keď sa v 50. a 60. rokoch rozvinul v Severnej Amerike chov huskyov, boli prvé zvieratá importované aj do Európy. Začali sa usporadúvať preteky psích záprahov, ktoré sa stali veľmi obľúbeným športom a počet sibírskych huskyov začal prudko stúpať.

Sibírsky husky je priateľský pes. Nikdy nie je agresívny voči ľuďom a ostatným zvieratám. Je veľmi inteligentný, prispôsobivý, hravý, prítulný, milý, priateľský, učenlivý, spoločenský, oddaný, aktívny, usilovný, vytrvalý, verný, temperamentný, pozorný. 

Nabudúce: Wojtek, medveď s hodnosťou desiatnika

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite