tlaku dokonalých Vianoc sa odoláva ťažko, preťažko. Z každej strany sa na nás valia vianočné motívy, hudba. Akonáhle otvoríte akýkoľvek e-shop, ako prvé sa na vás vyvalia produkty zdanlivo súvisiace s Vianocami, vraj najkrajším obdobím roka.

Všetkým ich, samozrejme, najkrajšie želajme. Všetkým, ktorým nevadí predvianočný stres a vypekanie dvanástich druhov koláčikov im robí radosť, tak tí všetci nech sa tešia. Nech sa tešia všetci, ktorí vďaka tomu všetkému chystaniu, zdobeniu, vareniu a nakupovaniu majú skutočne radosť a cítia spokojnosť s výsledkom svojho úsilia. Usmievajú sa nielen, keď ich fotia, tešia sa z toho, že vidia rodinných príslušníkov po celý rok niekde stratených, milujú šuchotanie papiera pri rozbaľovaní darčekov a vôňu ihličia. Samozrejme, nech sa tešia všetci tí, ktorí majú malé ratolesti.

Čo však tí, pre ktorých sú sviatočné vianočné dni spojené s obrazmi z detstva? S krikom otca či mamy, hádkami kvôli peniazom na darčeky, nárazovým upratovaním, pozývaním k večeri či na návštevu aj všetkých tých, ktorých by sme najradšej nevideli a už vôbec nie na Vianoce. Deti, musíte sa pekne obliecť a zahrať starej mame na hudobnom nástroji, ktorý ani za normálnych okolností nemusia, účasť na bohoslužbách najlepšie každý deň, jedna babka, druhá babka, dedko. Darčeky, ktoré úplne odignorovali list Ježiškovi, lebo... peniaze, lebo bolo niečo potrebné, keďže to, čo bolo na liste Ježiškovi boli údajne hlúposti, tak na poslednú chvíľu bolo potrebné zohnať hlúposti iné a keďže časový tlak, tak za ešte viac peňazí ako keby to boli tie pôvodné hlúposti. A tak stále dookola.