v prvom rade, v zložitom a informačne náročnom svete rozpoznali nielen hlavný problém Slovenska, ale aj životnú výzvu celej Európy. Odmietli druhý únos štátu, sprevádzaný korupciou a nekompetentným vládnutím, a súčasne sa jasne postavili za takú Európu, ktorá rozlišuje agresora od obete. Toto samé osebe je skvelou správou o budúcom Slovensku.

Kriedový príbeh sa začal v Poprade dvomi nápismi na chodníku. Ich adresátom bol premiér Fico, ktorý sa z neznámych dôvodov rozhodol robiť si PR na škole, na ktorej sa medzi študentmi netešil všeobecnej obľube. Tí sa rozhodli dať mu to najavo jednoduchým gestom – v príslušný deň prišli mnohí z nich do školy v čiernom. Premiér Fico sa zľakol a neprišiel. O týždeň zorganizoval stretnutie už nie v škole, ale na okresnom úrade. Mnohí študenti aj tam prišli v čiernom a po premiérových lživých rečiach o vojne na Ukrajine sa zdvihli a s rozprestretou ukrajinskou vlajkou odišli. Pritom mu ešte stihli pripomenúť 17. november štrnganím kľúčov.