od samotného začiatku boli protestujúci študenti a občania vystavení útokom, ale násilie eskalovalo v lete tohto roku. Prišlo k rozsiahlym zatýkaniam protestujúcich občanov popritom sa vystupňovali aj organizované nápady na nich, pričom sa zneužívala polícia na ochranu týchto násilných skupín, ktoré tvorili mnohokrát prívrženci vládnucej politickej strany. 

Reakcie na všetky tieto udalosti boli zo strany inštitúcií Európskej únie (EÚ) alebo jednotlivých členských krajín veľmi dlho zdržanlivé alebo žiadne, výnimkou boli odsudzujúce vyhlásenia jednotlivých frakcií v EÚ parlamente. Tiež Reportéri bez hraníc pravidelne upozorňovali na násilie nad príslušníkmi médií, ktorí informovali o protestoch.

Až pred výročím tragédie a tesne po nej zazneli kritické hlasy aj od inštitúcií Európskej únie k násilnostiam v súvislosti s protestami a celkovej situácii v Srbsku. 

Tento článok sumarizuje prečo študenti protestujú, čo všetko sa im spolu s občanmi podarilo dosiahnuť, kde prišlo zlyhaniam a aké sú očakávania ohľadne vyústenia protivládnych protestov.  

o čo študentom ide 

Počiatočné volanie študentov po zverejnení všetkej dokumentácie rekonštrukcie železničnej stanice v Novom Sade, identifikovaní útočníkov na študentov a ich prípadnom trestnom stíhaní, stiahnutí a pozastavení trestných obvinení proti zatknutým a zadržaným študentom počas protestov ako i zvýšení financovania štátnych univerzít, bolo rozšírené o ďalšie požiadavky. 

Študenti požadovali vyšetrenie javu z 15. marca 2025, kedy malo prísť k údajnému použitiu zvukového dela proti pokojne protestujúcim občanom v Belehrade a ochranu pacientov, v súvislosti s návštevou srbského prezidenta, odchádzajúceho ministra zdravotníctva a tlačového tímu vážne zranením pacientom po požiari v Severnom Macedónsku na jednotke intenzívnej starostlivosti. Požiadavky študentov kulminovali v máji 2025 žiadosťou o rozpustenie parlamentu a vyhlásenia mimoriadnych parlamentných volieb. Podľa študentov, žiadna z ich požiadaviek nebola úplne splnená ale to neznamená, že dosiahli málo. Pozrime sa na to, čo všetko sa študentom za uplynulý rok občianskej neposlušnosti podarilo dosiahnuť. 

študenti prebudili občanov z letargie 

Študentské blokády a protesty získali veľmi rýchlo širokú podporu naprieč srbskej spoločnosti. Množstvo vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií, ako i profesijných združení spolu so známymi osobnosťami verejne podporili študentské protesty. Veľa občanov sa aktívne zapojilo do protestov a demonštrácií.

Presné dáta o počte všetkých protestných aktivitách ako i o počte ich účastníkov od pádu prístrešku v Novom Sade nie sú známe. Archívu verejných zhromaždení (AVZ) sa podarilo vyzbierať údaje o 516 mestách a obciach, v ktorých sa podľa ich záznamov aspoň raz konala nejaká forma protestnej akcie do júla tohto roku.

Okrem toho, boli dosiahnuté rekordy v počte zúčastnených na protestných zhromaždeniach od deväťdesiatych rokov až po súčasnosť. Podľa odhadov Archívu verejných zhromaždení (AVZ) najviac ľudí, približne 275 000 až 325 000 sa zúčastnilo 15. marca tohto roku na zhromaždení v Belehrade, kým v júni sa na proteste na Slaviji v hlavnom meste zúčastnilo približne 140 000 ľudí počas spomienkovej minúty ticha za obete po páde strechy železničnej stanice v Novom Sade. Treba zdôrazniť, že ide o odhady, presné čísla nie sú známe. Tieto odhady AVZ sú však kvalitné a podložené dátami a ani nenadhodnocujú a ani nepodhodnocujú čísla. 

SITA/AP Photo/Darko VojinovicProtest v Belehrade, 22. 11. 2025

študentské protesty a požiadavky majú podporu väčšiny občanov

Podľa prieskumu organizácie CRTA (Centrum pre výskum, transparentnosť a zodpovednosť) z februára tohto roku väčšina verejnosti schvaľovala študentské požiadavky a protesty. Podľa správy, približne 80% respondentov podporilo väčšinu požiadaviek študentov a 64% respondentov podporuje alebo prevažne podporuje samotné protesty. Okrem toho 33% respondentov uviedlo, že sa počas predchádzajúcich troch mesiacov zúčastnilo aspoň jedného protestu v Srbsku. Na otázku, komu by viac dôverovali, 46% respondentov uviedlo, že by dôverovalo študentom, 21% by dôverovalo prezidentovi Vučićovi, 12% by dôverovalo obom rovnako, pričom zvyšných 21% nedôveruje ani jednému alebo nemalo odpoveď.

aj menšiny podporujú protesty

Na protestoch sa zúčastňujú aj príslušníci rôznych menšín, napríklad príslušníci slovenskej národnej menšiny a študenti z Nového Pazáru, kde žijú prevažne príslušníci bosnianskej národnej menšiny. Toto leto však došlo k dvom závažným incidentom, najskôr v Novom Pazáre, kde skupina maskovaných osôb násilím „odblokovala“ štátnu univerzitu, a potom v Báčskom Petrovci počas Slovenských národných slávností, kde prišlo k napadnutiu organizátorov výstavy fotografií protivládnych protestov z obcí, kde prevažne žijú príslušníci slovenskej menšiny, skupinou ľudí podporujúcich Srbskú pokrokovú stranu a režim.